utorok, 29. októbra 2013

Moje ráno

V deň, keď nikam (vstávať) nemusíme, sú tie naj. Na tom sa isto zhodneme. A aj keď nie som žiadne ranné vtáča (vlastne, mám od neho celkom ďaleko;), nechce sa mi dlho vyspávať, ale radšej vyskočiť spod periny, nakuknúť cez žalúzie, aké nás čaká počasie (a teda - akú budem mať dnes náladu: či slnečnú a plnú energie, alebo príjemne jesenne melancholickú). Zapínam rádio Devín, kde by som ešte mohla zachytiť nejakú rozprávku alebo rozhlasovú hru... a moje ráno sa môže začať.

A začína sa nielen zobudením samej seba (k tomu napomôže ďalšia foto), ale aj zobudením počítača. A len čo krátko (nespokojne) zavrčí a rozlepí oči, už má pre mňa nachystané nejaké príjemné čítanie na mojich obľúbených blogoch.

 Bez preskúmania bloggeru si svoje ráno snáď už ani neviem predstaviť;-). A ešte bez niečoho ďalšieho, voňavého, čierneho, horkého a teplého. Bez čerstvej rannej kávy. Kým najčastejšie je mojím ranným rituálom malé espresso z nášho limetkovo zeleného Sladkého Gusta, dnes si dáme kávu s vôňou ďaleka. Špeciálnu kávovú vychytávku, ktorú som dostala od mamy, ktorá ju dostala od svojej známej, ktorá ju dostala od svojej dcéry, ktorá žije v Japonsku.:-) Káva vie napísať nejeden príbeh...

A k dobrej káve patrí nejaká maškrta. Za japonskej kávy hodnú som pasovala banánovú ovsenú tyčinku Flapjack (mňam-mňam) z drogérie DM (ktorú ale asi nezoženiete, kým v DM nedostanú nový tovar, všetky som totiž vykúpila). Pardón. Je ale taká veľká a sýta, že sa s vami rada podelím. Budem z nej odždibávať minimálne ešte celé doobedie. Prídete?;-)

Ak áno, mala by som sa pre vás trošku upraviť. Len, v tie rána (ako je toto), kedy mám dosť času na všeličo, nikdy sa neviem rozhodnúť, ktorý z načatých krémov, poslušne stojacich a čakajúcich na stolíku, použiť. Ale na to sa, samozrejme, nesťažujem. Baví ma vymýšľať si argumenty a dôvody, prečo by to mal byť dnes práve TEN a nie onen. A tak sa, prosím, neponáhľajte, bude mi to fintenie asi chvíľku trvať;-).

 Lebo viete, musím sa predsa ešte rozhodnúť, "za koho dnes pôjdem" (aj keď nikam nemusím:-). Veď maľovanie sa je oveľa väčšia zábava, keď vás nikto a nič nenaháňa. A ja si môžem vybrať, či to dnes bude dramatickejšie alebo farebnejšie, či vyskúšam nejaký chic-look od Lisy Eldridge, či mám chuť na farebné oči alebo pery... Dnes to bude skrátka iba zábava.

 Aj cez rozmarnú náladu a lúče slnka, čo sem práve začali presvitať, vidím a nezabúdam ani na povinnosti. Momentík, pozriem sa, čo za náročné úlohy sú poznačené v kalendári... Aháá, dnes končí sladká súťaž a gaštanová opička  pomaly poputuje k novému majiteľovi. Už teraz sa teším, kto z vás to bude!:-) 

Také sladké povinnosti by som chcela mať v kalendári poznačené každý deň...;-)


štvrtok, 24. októbra 2013

Malinká súťaž s gaštanovou príchuťou (ukončené)

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, kde mali radi gaštany. A robili z nich istú vychýrenú sladkú pastu, ktorú si môžete spôsobne natrieť na hrianku alebo ju zmlsnúť len tak nedočkavo, lyžičkou. Zabalili ju do malej plechovky a na ňu nakreslili opicu. A mali ma v hrsti. Bola som lapená ako nejaký gaštan. Ak sa chcete nechať prilepiť tiež, mám tu pre jedného/jednu z vás malý, farebný kozmeticko-sladký balíček s pár drobnosťami z takmer každého mesta či miesta, v ktorom sme na našom výlete pobudli viac než jeden deň, a ja som tak stihla nakuknúť do niektorej z ich krásnych lekární, objaviť úžasné papierníctvo a strčiť zvedavý nos do obchodíku so špecialitami... Ak máte slabosť pre drobnosti a Francúzsko, myslím, že ste tu správne;-).


 A čo sa bude v balíčku ukrývať?

1. Malá ružová BIODERMA Créaline H2O (100ml) z pharmacie v hlavnom meste Hornej Normandie - Rouen
2. Voňavý medový krémik na ruky NUXE (15ml) z lekárne v mojom milovanom mestečku s útesom - Étretat
3. Gaštanová dobrotka Crème de Marrons v plechovke s opičkou (sladkých 100gramov;-)
4. Nepopísaná pohľadnica z mesta Dieppe so zaľúbenými korytnačkami (ktoré môžete poslať komukoľvek budete chcieť:)
5. Farebné lepiace papieriky s bicyklom, kotvou, hviezdičkami či v tvare klobúku (ktoré rozveselia každý diár alebo učebnicu)


Čo treba splniť, aby k vám zaľúbené korytnačky&spol. zavítali?

1. Byť mojím milým (už vás je tu takých 105:) čitateľom cez Google Friend Connect (okienko vpravo).
2. A nechať pod týmto príspevkom (akýkoľvek) komentár a e-mail, na ktorom vám budem môcť oznámiť tú radostnú novinu:-).


Každý, kto by mal na malé francúzske drobnosti a dobroty chuť, môže svoj komentár napísať do utorka (29.10.) do polnoci. Nechať súťaž trvať dlhšie by bolo riskantné vzhľadom na mlsné oči, ktoré opica na gaštanovú plechovku robí už od príchodu. Treba ju trochu umravniť a naučiť, že o svoj poklad sa musí rozdeliť s vami, mojimi najmilšími čitateľmi. Zatiaľ sa drží/me... ;-)



Pýtate sa, kto bude výhercu vyberať?

Rada by som to nechala na opicu, ale je celá nejaká rozšafná a pobláznená (asi z toho cukru a cestovania) a ani o jej objektivite toho zatiaľ moc nevieme, tak poprosím o pomoc pána náhodný výber a balíček tak nájde svojho majiteľa klasickým losovaním. Výhercu vyhlásim budúci týždeň pod týmto článkom a na FB. Ach, mám chuť už začať chystať (a zdobiť) obálku... ;-)

Držím vám palce a ďakujem, že ma čítate! ♥

E D I T:


Polnoc už dávno odbila, súťaž skončila a opička ide do sveta. Ku komu konkrétne?...
Zo všetkých vašich mien, napísaných na malé biele tajomné papieriky, sa sladké šťastie usmialo na...tram-ta-da-dáá! Ninu :-). Gratulujem!:-) A idem vyzistiť adresu, kam tú malú potvorku k Nine pošlem:-). Ďakujem všetkým za účasť a za vaše milé komentáre, ktoré ste mi tu nechali, od prvého od Petush až po posledný od Dejnicky:-). Radosť robiť pre vás súťaže, musíme si to čoskoro zopakovať;-).

Alebo vlastne, s druhou opicou (ale to už je fakt posledná, čo mám;-) sme sa rozhodli udeliť ešte cenu útechy. A tak sme z pravého dolného rožka potiahli ešte jeden papierik a žabkovskú pohľadnicu, farebné záložky aj sladkú opicu zííískavááá: Nikavero :-).
Blahoželám!:-)

 Mať tak v zásobe toľko cien, koľko je žabiek na pohľadnici, obdarovala by som vás všetky do jednej! A musím sa vám priznať, že z losovania som bola rovnako nervózna, akoby som sama súťažila. Alebo možno aj viac.;-) Ešte raz ďakujem za vašu účasť a teším sa nabudúce!:-)


utorok, 22. októbra 2013

Je ne regrette rien alebo la reportáž z Normandie

Bol raz jeden kufor. Teda vlastne dva kufre. A tie kufre uzmysleli si, že sa na svojich kolečkách vydajú spoznávať jeden krásny sveta kraj. A že nebudú potrebovať ani auto a po prílete do krajiny si svoju trasu zmapujú tamojšími vlakmi a autobusmi. Bola to cesta dobrodružná, náročná, nádherná i namáhavá. Milé kufre precestovali spolu za pár dní úctyhodných 800km a na konci už boli takí znavení, že po prílete domov jeden z nich (ten nežnejší;-) uľahol do postele ako Šípková Ruženka. No o tom tento príbeh nie je. Je o tom, čo čierny a biely kufor na svojich cestách-necestách zažili, spoznali, ochutnali a zistili. A odfotili;-).


Ach, tak malebne môže čakanie na autobus vyzerať snáď len vo Francúzsku... A kam sa kufre spolu odviezli?


Priamo z okna hotelu sledovať lode, ktoré celé dlhé dni i noci tak trošku smutne pluli z UK do FR a späť. Prejsť sa večer po drevenom móle až k majáku. Prikyvovať v autobuse starému pánovi, ktorý vám niečo nadšene priateľsky vysvetľuje a nakoniec dáva svoju vizitku (z neznámeho francúzskeho dôvodu;-). Zdravím vás, monsieur professeur!


Lenže nielen milými zážitkami s milými ľuďmi (ktorých na svojich cestách po tejto krajine stretávame) je kufor sýty, musí aj papať. Patisérie a čokolatérie - ach, tým by človek aj dušu upísal. A ešte keď tak krásne vyzerajú. A voňajú!


Na rybacom trhu či v poissonérii už je to s vôňami o niečo horšie;-). Ale keď čierny kufor ide s bielym do patisérie, ide potom biely s čiernym do poissonérie. Taký je zákon prírody. A cestovania. A lásky. ;-) Vypýtame si od milého uja obchodníka dvanásť ústric, jeden citrón a z dreveného regálu vyťahujeme fľašku bieleho. Merci a Au revoir! A môžeme ísť. Že kam?

No predsa na pláž. Niekto zaplávať si v La Manche, niekto písať pohľadnice:-). Fúka a je trošku chladno, ale atmosféra je jedinečná a úžasná. A to predsa zahreje viac než šál či rukavice. Aspoň kufor to tvrdí... A tak mu musíme veriť.


No pol slova či pohľad sa nedal veriť tejto čajke. Mojej čajke. Nepohla sa odo mňa na meter, no tvárila sa, že tam vôbec nie je. A že ju moje farebné pohľadnice s hrochmi, korytnačkami a zajačikmi nezaujímajú. A možno naozaj nie. Možno sa len chcela nechať vyfotiť:-).To som jej splnila viac než rada. Fotenie týchto plážových fešákov jednoducho milujem. A mohla by som ich fotiť celý deň. Len keď mi začnú krúžiť nad hlavou a dohovárať sa medzi sebou, balím pohľadnice aj foťák a nenápadne sa presúvam o kus ďalej;-). A tak bolo písanie pohľadníc o čosi dramatickejšie. (Ak vôbec niečo také, ako dramatické písanie pohľadníc existuje...) 

 A tu - pravý dôkaz toho, že fotiť čajky môžem od rána až do večera. Ich odraz v mokrom piesku, zapadajúce slnko, dvojica rybárov, ktorých čajka pod rúškom tmy pozoruje z bezpečnej vzdialenosti... bola som tou krásou omámená a očarená, isto mi rozumiete.

A pochopíte aj to, že si milé kufre občas potrebovali aj odpočinúť. Uvariť čaj, zahryznúť do najlepšej chrumkavej la bagety, nabrať energiu z cukru a vitamíny z citrónu, ochutnať francúzsky syr...

...zložiť hlavu na veľkej, starodávnej posteli v izbe v štýle Hercule Poirota, kde na krásnom prehoze môžete ležať a listovať v starých knihách a nájsť v nich napríklad fotku nápojového lístka z Orient Expresu. Úžasné! Celý Hotel Detective, izba, knihy, okenice, tapety na stenách, tajná kúpeľňa, ktorú sme skoro nenašli:-), starý diván aj písací stôl so zlatým kľúčikom, staré točité schodisko, silueta Sherlocka Holmesa namaľovaná dole v hale, vôňa podkrovnej izby a atmosféra taká útulná, akoby ste neboli v hoteli, ale u niekoho na návšteve. ♥

No a hneď vedľa toho najúžasnejšieho hotela - stála la pharmacie. Lekáreň s dverami otvorenými dokorán, cez ktoré som už pri letmom pohľade zbadala stojan so zeleným logom NUXE... Netrvalo dlho a zopár drobností už stálo na starožitnom zrkadle v "mojej" dočasnej kúpeľni so starožitným vypínačom. ...už som vám hovorila, že ten hotel milujem?;-)

 A to, že milujem farebné loďky, plachetnice a prístavy? Odrazy lodiek na hladine a predstavovanie si, ktorá akému "námorníkovi" asi patrí a kam na nej ráno vypluje... Ak je nejaké mesto zároveň prístavom a ja uvidím jeho "parkujúce" loďky, môže si byť isté, že si okamžite získa moje (romantické;-) srdce.

No nemusí mať ani prístav. Stačí útes. Mon dieu! ♥ Nekonečné Alabastrové pobrežie bolo bránou do rozprávky. Étretatu. Malebného mestečka s domami so šedými strechami, v ktorom časť svojho detstva strávil Guy de Maupassant a jednu zo skál prirovnal k slonovi, ktorý svoj chobot ponára do vody:-). To nevymyslíš. To napísal sám život. Teda vlastne pán Maupassant...


A čo ešte by asi človek nevymyslel, to je kocúr spiaci vo výklade. Obchodu so sladkosťami. ;-)

A dvojfarebné kamene z pláže.

 A múry domu "zdobené" strešnou krytinou a mintové okenice. A tie oblaky!

 A tie kostoly! A výhľady. Západy slnka. Ovce a kravy pasúce sa na každom kroku. More, obloha, vzduch, ľudia, gofri s nutelou, škeble s hranolkami, žoviálni čašníci, krásne budovy, železničné stanice, prístavy, útesy...

...a nejaké tie malé nákupy;-).

Ach to všetko! Ani sa to do jedného článku nepomestí. Ale ak zavriete oči, predstavíte si vôňu čerstvého pečiva, spev čajok, morský vánok, chuť kávy, staré, kamenné uličky, malé obchodíky a vášnivo diskutujúcich Francúzov - budete razom tam, akoby vás tam jedna z tých čajok sama na svojich krídlach preniesla...

♥‿♥


utorok, 1. októbra 2013

Už len raz sa vyspíme a...

A bude to tu! Celé leto odkladaná a presúvaná dovolenka, mes amis. Naše októbrové vylodenie v Normandii. Budeme brázdiť normandské pobrežie, zakotvíme na viacerých miestach, vo viacerých mestách a hoteloch, budeme piť veľa kávy, veľa fotiť, jesť bagety, cestovať francúzskymi vlakmi, nakupovať (dúfam;), obdivovať skalnaté útesy, zažijeme dážď aj slnko (dúfam;)...

Ale budeme aj trochu stresovať (ako vždy), zažívať menšie či väčšie cestovateľské prekážky (ako vždy) a baliť sa na poslednú chvíľu (doplňte;). Pred nami sú dobrodružné dni, a na tie sa treba poriadne pripraviť.


Ja už som zásadné prípravy zahájila posledným nákupom v DM. Zohnať papierové kapesníčky a obrázkové náplaste v plechovej krabičke tak, aby ladili s kufrom, to chce určitý nákupný (neroz)um a prax;-). Ale je to čistá náhoda, fakt! Čestné.
Išla som pre kapesníčky. A našla tieto. Išla som pre náplaste. A našla tieto. Čo viac dodať na moju obhajobu?


No vlastne...ani túto foto neviem úplne obhájiť, ale zasa viem, že pred vami sa obhajovať nemusím;-). Je to len malá ukážka toho, ako u nás deň (no, skôr večer) pred odchodom vyzerá. Sme hore dlho do noci (cestovná horúčka + spomínané balenie /a sušenie opratého prádla/ na poslednú chvíľu), otvoríme fľašu vína, pustíme hudbu (výber závisí od cieľovej destinácie, no dnes to vidím na Hankine šansony;) a radíme si, koľko párov ponožiek asi budeme za celý výlet potrebovať;-). Proste idylka. Náš baliaci rituál. :-)

A keďže už svoj baliaci rituál máme celkom natrénovaný, verím, že na nič nezabudnem(e).
Keď mám doklady, letenky, ten správny rúž, náušnice, ružové okuliare (a lak), hovorím si, že mi nič chýbať nemôže. ;-)

Ale vy mi chýbať budete! Au revoir, mes amis!
Budem na vás myslieť a dúfať, že sa tu o dva týždne (alebo už skôr, na FB) opäť stretneme:-).


Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...