štvrtok, 23. apríla 2015

F O T O T I P Y

S fotením je to ako s každým iným koníčkom. Časť z toho je vášeň, časť radosť, časť zábava... a časť tvrdá drina.;-) Určite to poznáte. Neposlúcha foťák, neposlúcha svetlo, nespolupracujú fotené objekty. V takých chvíľach robím jedno: foťák odkladám (síce až po stopäťdesiatom pokuse a konečnom uvedomení si, že dnes to fakt nepôjde) a čakám na lepšie fotorozpoloženie.

Radiť niekomu "ako fotiť" je ťažké (a trúfalé), lebo - kto má na to patent, že? Ale rada vám napíšem čosi o tom, ako to vidím/robím/fotím ja (nie že by to boli nejaké univerzálne pravidlá a múdrosti, keďže je to celé skôr intuitívna záležitosť, ale tak - snáď to nebude úplne zbytočný článok.;-) Nebudem sa tváriť, že fotiť (mojím) malým digitálným kompaktom a zrkadlovkou pre mňa nie je rozdiel. Je. A hlavne preto, že rada fotím "na manuál". Všetko si nastaviť, prispôsobiť, priostriť, rozostriť, prisvetliť/pritmaviť s ohľadom na množstvo denného svetla... Je to asi náročnejšie, ale aj zábavnejšie (a výsledok sa mi páči viac než s automatikou). A tu už je takých 5 najhlavnejších bodov či faktorov, ktoré sa snažím do fotiek tak nejak zakomponovať:


S V E T L O
No jasnačka, čo iného.;-) Robí s fotkami zázraky. Ja svoju milovanú kozmetiku fotím takmer výlučne na bielom kozmetickom stolíku umiestnenom pri okne. A nechávam na ňu dopadať len denné svetlo (s ktorým je to občas lepšie, občas horšie). Keď je horšie, vyťahujem žalúzie, otváram okno, točím s foteným objektom tak, aby do neho dopadlo svetla čo najviac (a v čo najideálnejšom uhle). Niekedy neraňajkujem alebo neobedujem, lebo veď - to svetlo tu nebude večne!;-) Treba ho stihnúť a zachytiť. Inokedy celé fotenie presúvam do kuchyne na opačnej strane bytu, lebo tam je zasa svetlo trochu iné, mäkkšie, menej intenzívne (lebo aj priveľa svetla občas škodí), menej "žlté"=slnečné... skrátka - naháňam po byte ideálnu svetelnosť.;-)
A keď je úplne najhoršie, pomôžem si superjednoduchou Picassou alebo ešte jednoduchším "pravým tlačítkom myši". Aj v obyčajnom prehliadači, ktorý slúži na prezeranie fotiek, sa dá čo-to vylepšiť. Prisvetliť, zväčšiť kontrast, previesť fotku do ČB, ubrať/pridať z farieb... (ja už asi sto rokov používam FastStone Image Viewer 3.2) Stačí pravý klik na foto--klik na Edit--klik na Brightness Contrast Gamma - a som tam. Pridám svetelnosti, pridám kontrastu... a zo zašedlej fotky je belšia, farebnejšia, krajšia. Skúste kuk (a urobiť klik) aj vo vašom prehliadači, isto sa v každom podobná ponuka nájde. A už len taký maličký tip - ak je to u vás so svetelnými podmienkami ťažké po väčšinu času, odporúčam fotiť veci na bielom podklade, na bielom, jednoduchom pozadí, ktoré odrazí viac svetla. Postačí (aj mne už viackrát pomohol) obyčajný biely výkres. Na strakatom, tmavom, vzorovanom podklade v kombinácii so šerom by fotené poklady vynikli ešte menej (a to my predsa nechceme;-).


D E T A I L
Vľavo celok, vpravo detail. Čo poviete? Ja (fotiť) detaily milujem. A myslím si, že vždy sa (nielen na kozmetike) nájde niečo, čo sa oplatí strčiť foťáku rovno pred ňufák a na čo sa oplatí zaostriť/sústrediť. Navyše takéto zaostrenie na jedno konkrétne miesto dodá fotke hĺbku (s rozmazanejším pozadím), ktorú vítam tiež.:-) Nie každá fotka musí byť taká. Ale škoda sa s detailom občas nepohrať. Aby sme dosiahli hĺbku a tretí rozmer, je potrebné fotenú vec umiestniť do priestoru, postaviť ju tesne pred fotoaparát a vytvoriť jej nejaké pozadie (tu by sme s čisto bielym pozadím alebo položením objektu len tak na stôl 3D efekt asi nedosiahli). Niekedy je to s tým foťákom v ruke čistá akrobacia. V ľavej držíte (napr.) očný tieň, nakláňate ho všetkými možnými spôsobmi, aby naň dopadlo to ideálne svetlo, v pravej držíte ťažký foťák, ktorý si nemáte ako podoprieť, a keď urobíte "cvak", foťákom samozrejme pohnete (a keďže nepoužívate ostrenie automatické, ale manuálne, výjde vám z toho asi tak milión rozmazaných fotiek;-). Lenže - netreba to vzdávať, raz sa ten záber podariť musí! (to je ale dobrá rada, čo?;-)


P R Í B E H
Nepovinné.;-) Vľavo bez príbehu, vpravo s už črtajúcim sa. Aký bude? Na začiatku fotenia väčšinou ani len netuším. Často je taký príbeh dielom náhody. Máte chuť na "nebiele pozadie", odfotíte niečo s niečím (čo máte zrovna po ruke/na stole), len tak, lebo to pekne kontrastuje alebo pekne ladí, a možno až potom si uvedomíte, že sa v tých fotkách skrýva nejaký malý príbeh, ktorý, samozrejme, už treba dokončiť textom. Alebo netreba. Všetko je na vás. Nikto nehovorí, že fotka príbeh mať musí. To len ja ich mám tak rada.;-) Také fotenie ma (asi) baví viac. Také písanie ma potom baví viac... Ale ako hovorím: je to nepovinné.;-)


K O M P O Z Í C I A
Povinné.;-) Vľavo trošku "bez", vpravo trošku "s". Pri kompozícii dovolím si byť trošku prísnejšia než pri príbehu či detaile. Môžem?;-) Kompozícia je totiž pre mňa (spolu s pekným svetlom) akýsi základ fotografie. A nemusí to byť kompozícia veľmi štylizovaná. Vonku/v prírode sa vám peknú kompozíciu podarí odfotiť oveľa ľahšie (lebo príroda je skomponovaná proste krásne:-), no s kozmetikou už to také ľahké nie je a trošku ju, podľa mňa, na tom stole najstajlovať treba. Aby to do seba tak nejak zapadalo, aby nič ničomu nezavadzalo, aby celok pôsobil harmonicky a kompaktne. Čo ale neznamená, že všetko musí byť (takéto) "upratané". Aj rozhádzanejšia a dynamickejšia kompozícia môže byť pekná kompozícia. Treba to len vy/skúšať.:-)


A T M O S F É R A

...last but not least...
Zachytiť na fotke atmosféru sa nemusí vždy podariť. Vy ju tam vidíte, ale ostatní nemusia. Nie je to žiadna tragédia (no netvrdím, že nie som rada, ak sa mi tú zamýšľanú atmosféru preniesť podarí:-). A je aj ťažké povedať, čo už je naozaj atmosféra, a čo len fakt vyplývajúci z povahy fotky (veselo pôsobiaca farebná vs. smutne pôsobiaca čiernobiela; klišé, že?;-). Ide skrátka o to, ako má fotka pôsobiť (aby sa vám hodila do toho príbehu). :P Či pridať na kontraste, či do záberu dostať hravé detaily, či odfotiť veci "nedbalo pohodené", alebo naskladané s geometrickou presnosťou (presne tak, atmosféra, myslím si, úzko súvisí s kompozíciou. a svetlom. a detailom. a príbehom. Kam sme sa to dostali??;-) No nič, ide skrátka o to...

nechať fotku za/pôsobiť:
ROMANTICKY alebo NOSTALGICKY

MINIMALISTICKY alebo HRAVO

ŽIARIVO letne alebo POHODOVO letne

SMUTNE alebo DYNAMICKY

KONTRASTNE alebo NEŽNE a mäkko...


Alebo nejako úplne inak. Fotenie je taká hra. S často neistým výsledkom. S hodinami strávenými chytaním svetla, tvorením príbehu, skladaním kompozície, hľadaním detailu, zachytávaním atmosféry... A následným triedením desiatok záberov a vyberaním tých pár "naj" obrázkov (a v najhoršom prípade prefocovaním na druhý deň;-). Ale každá hra je hlavne čo? Zábava!

Takže: bavme sa!:-)


Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...