Predĺžené Vianoce

Keď Vianoce utečú akosi podozrivo rýchlo (nestáva sa to nejak často? rozumej: každý rok?;-), keď sa vám zdá, že sedenia pod stromčekom bolo akosi málo alebo - keď skrátka vianočnej pohody nemáte (z akýchkoľvek príčin a dôvodov) za tých pár dní dosť, mám tu jeden supertajný plán. Ale nesmiete ho nikomu prezradiť, aby ma nikto neupodozrieval z vianočnej lenivosti;-). A som zvedavá, kto sa pridá... O čo pôjde? Pšššt, zoberte si teplú deku alebo kvietkovanú perinu (kvetinkový vzor, samozrejme, nie je nutnosťou, ešte lepší by bol nejaký s vločkami alebo sobíkmi;-), urobte troška miesta pod a okolo stromčeku a šup ho na zem. Ideme si predlžovať Vianoce! Kto už sa ale teší, že konečne prichádza Nový rok, isto nad našou vianočnou lenivosťou (teda vlastne blaženosťou) prižmúri očko, však Bernadette?;-) Predĺženie Vianoc je týmto oficiálne (a supertajne) schválené!:-)

Budeme sedieť na zemi na tej mäkkej perine, piť kávu z novej šálky (to je predsa tradícia; z novej vianočnej šálky sa musí káva, čaj, punč alebo kakao piť minimálne mesiac, tak to stojí vo vianočnom zákone o nových šálkach od Ježiška), budeme si lakovať nechty tmavofialovým lakom so zlatými trblietkami (lebo je to nanajvýš vianočný odtieň) a z použitého baliaceho papiera vystrihovať obrázky. Sovičky, snehuliakov, jelene, srdiečka, ľadové medvede... (a aký papier ste tento rok dostali vy?;-)

No a hneď potom (alebo predtým, alebo medzitým) budeme testovať a skúšať a ovoniavať a stále dokola, dokolečka otvárať fľaštičky s novými kozmetickými zázrakmi a tešiť sa na to, kedy prvýkrát otestujeme srdiečkové "teplo do vrecka":-). Teraz sme ale ešte stále v teple domova (veď viete, na deke pri radiátore;-), a tak môžeme nerušene pokračovať v supertajnom pláne...

Bude totiž treba spočítať, koľko vecí s vtáčikovým♥motívom som to tento rok pod stromčekom našla. Je tu niekto cez matiku?;-)

A keď to spočítame, pozrieme si zas a znovu všetky tie krásne vianočné pohľadnice, ktoré ku mne (žeby vďaka tým vtáčikom?) prileteli. Tie najkrajšie pohľadnice na svete. Milé, veselé, s najmilšími odkazmi, dokonalé, naozajstné, od vás... "with love"...♥

A keďže (môj) svet tvoria drobnosti, všetky uložíme do papierovej krabičky, kde budú v bezpečí, na jednom mieste, na ktoré môžeme kedykoľvek nakuknúť a zažiť si tú radosť z nich opäť. Vytiahnuť sviečku, bonbón, náušničky alebo vrecúško kávy. Stačí len nadvihnúť srdiečkové viečko. A radosť je tu. Okamžite a bez čakania. No kto by sa už vážne nemohol dočkať, môže so mnou nakuknúť do môjho najviac na svete najkrásnejšieho diára a pozrieť sa, čo nám nový rok pekného a veselého chystá...

Ja vám/nám/si prajem, aby sme do nového roku vykročili veselo a smelo ako Mickey, no a tou "správnou nohou" ako tento milý červený panáčik na kľúčik.:-) Šťastný nový rok všetkým! A ďakujem (nielen) za vašu dnešnú supertajnú vianočnú spoločnosť. ♥

Snehobiela nádielka

Začal sa dnes lesom šíriť taký chýr, že keby tento rok náhodou aj nenasnežilo, o bielu prikrývku by sa namiesto Perinbaby vedel postarať niekto iný. Ten chýr sa odrážal od stromu k stromu a uprostred lesa sa začali neveriacky zbiehať všetky zvieratá.

Na čele celej skupiny, ktorá sa na snehovú nádielku vo fľaštičke prišla pozrieť, stál jeleň so zlatým parožím. A keďže bol ostatnými nominovaný a označený za najvianočnejší symbol zo všetkých prítomných, práve on bol vyslaný zhodnotiť a overiť celú situáciu a chýr o náhradnom snežení. Na obale sa o snehu nič nepísalo, a tak bol zvedavý (a poverený to vyzistiť, že áno), či môže byť Gabriella Salvete s číslom 148 novou Perinbabou. Bolo treba nakuknúť do skla troška lepšie a začať maľovať...

Jeleň vzal štetec do rúk troška opatrne, lebo jakživ sa o takú bielo-bielu snežnú maľbu nepokúšal. Namaľovať sneh, to nie je len tak. No stačilo mu len zoznámiť sa s novou, o niečo hustejšou textúrou, zahodiť strach, že niečo možno nevýjde hneď na prvýkrát, zistiť, že už prvú vrstvu má namaľovať silnejšiu, a že tak bude aj druhá vrstva hneď krajšia. A keď toto všetko zistil a videl ten výsledok, tú krásnu snehobielu farbu a lesk, ktorý hneď porovnával s leskom svojho parožia, vedel, čo musí urobiť...

...povedať o tom (o ňom) všetkým. O tom, čo zistil, čo objavil a či je tá ozvena, ktorú počuť medzi stromami, pravdou.

Že sa asi tohtoročnej slabej snehovej nádielky naozaj báť nemusia. A že celý les bude mať vďaka jeho maľbe krásnu bielu farbu. Bez zbytočných trblietok a perletí. Že stačí pár ťahov štetcom, namaľovať dve silnejšie či tri tenšie vrstvy a všetko sa razom premení na studenú zimnú krajinu. A tak všetkým odľahlo, lebo zohnať náhradníka Perinbaby nie je vôbec jednoduché.

Všetko je už ale našťastie overené a otestované a strážca lesa má celú záležitosť pod kontrolou.

Skúšobné sneženie prebehlo. A prebehlo úspešne. Stromy sú zatiaľ ešte stále farebné, ale ktovie, čo bude do Vianoc...

On sám sa bude v zasneženom bielom prostredí krásne vynímať. Zažiari jeho farba, zasvieti zlatistý lesk. Aj preto už sa na snehovú nádielku tak teší. A je rád, že si môže kedykoľvek "nasnežiť" aj sám, keď bude mať chuť. Napríklad na Štedrý deň... ❄

Mikuláš, čo mi dáš? Súťaž! (ukončené)

Hádajte čo. Tomu neuveríte. Bol tu Mikuláš. V noci. A hádajte, čo ešte. Niečo vám tu zanechal. Na okne. Ste zvedaví? Pamätáte si ešte na vaňu plnú citrusov? Na plechovú vintage dózičku Weleda alebo brezový peeling s jemnými voskovými perličkami? Tak presne takú dózičku a taký peeling vám Mikuláš s Weledou prichystali a u mňa na okennej parapete nechali. A ako to už na Mikuláša býva, neostane len pri jednom darčeku. Poďte so mnou rozviazať stužku a nakuknúť pod ten pekný vrchnáčik...

Mikuláš má rád vianočnú tématiku  (čo sa mu nedá vôbec vyčítať), a tak do krabičky ešte niečo ukryl. Súťažiť tak môžete o:

1. Hlavnú mikulášsku cenu: teda spomínanú plechovú retro dózičku a sprchový brezový peeling Weleda (150ml), milé papierové pilníčky s vianočným motívom, no a Miky ešte prihadzuje vrecúško vianočného čaju so snehuliakom (a škoricou;).

2. Mikulášsku cenu útechy: alebo aj "malého Mikuláša", v ktorom môžete nájsť malé balenia citrusových pokladov: citrusovú sprchovaciu emulziu a osviežujúce telové mlieko (20ml) a fľaštičku voňavého citrónového oleja (10ml). To všetko opäť v spoločnosť a za asistencie veselého vianočného čaju (mňam) a veselých vianočných pilníčkov. Mikuláš je proste veselá kopa.

A čo za to bude chcieť?

Nebojte, nemusíte ani pred všetkými recitovať básničku (...ale môžete;-).

Stačí:

1. byť mojím milým čitateľom cez GFC (a kto by chcel, môže dať lajk Welede, ktorá s Mikulášom na darčeku spolupracovala

2. a zanechať pod týmto mikulášskym článkom svoj komentár a e-mail, kam vám bude môcť Mikuláš o vašej výhre napísať.

Súťažíme do utorka 10.12. do polnoci, nech Mikuláš stihne všetko vylosovať, zabaliť a kamkoľvek do sveta za vami poslať ešte do Vianoc:-). Veľa šťastia, držím palce a krásneho, sladkého, zasneženého Mikuláša vám prajem! A ďakujem za účasť.:-)

E  D  I  T:

Úderom včerajšej polnoci a odznením polnočnej národnej hymny v Slovenskom rozhlase, pustil sa Mikuláš zhurta do losovania. Bol totiž strašne zvedavý, kam sa s batôžkom plným darčekov vyberie. Losovanie prebehlo po polnoci, ale vo všetkej počestnosti. A to takto: hlavnú mikulášsku cenu ponesie Mikuláš k Marcelke, no a malého Mikuláša pošle k Dominike.:-) Blahoželám a idem rozposlať mikulášske mejly:-). Vám všetkým ďakujem za perfektné, milé a veselé komentáre, za básničky a za to, že ma čítate. A o tom, že ste celý rok poslúchali, vôbec nepochybujem!;-) Mikuláš by vás najradšej obdaroval všetky...♥

Pekný zimný deň!

Decembrové kúzlenie

Sneh ešte poriadne nenapadol, farebné listy stromov za oknom tiež ešte úplne neopadali a slnko akoby stále trošku hrialo (na duši). Až by sa mohlo zdať, že je ešte stále november. A nie, že sa pomaly blížia Vianoce (juchúú!). No ja predsalen rozdiel medzi novembrom a decembrom cítim. Konečne mám tú pravú chuť nakupovať, vymýšľať, chystať a už aj baliť darčeky, uvariť si horúci grog, vymeniť parfém za sladší a zimnejší, zachumliť sa do šálu, začať upratovať, aby sa Ježiško nezľakol a neušiel aj s darčekmi, no a možno už aj pomôcť mame s pečením prvých malých koláčikov:-). To dokáže len december. A jeho kúzla...

Tým najväčším, očakávaným decembrovým kúzlom je moment, kedy vám rozkvitne vianočný kaktus. Ach! To je číra krása a nádhera a mne sa celý mesiac zdá, že je to ten najkraší kvet na svete. A veruže aj je. Veď je vianočný.;-) To už nikto a nič neprekoná. Asi ani kúzlo tejto bielej sviečky - vianočného stromčeka, v ktorom po zapálení knotu svietia svetielka. A nech mi nikto nehovorí, že to žiadne kúzlo nie je. O tom, že je v sviečke ukrytá baterka, nechcem nič počuť. To si dám radšej ružové klapky na uši. Lenže, tie dostanem až na Vianoce... Nevadí. Aj tak viem, že vy ma pochopíte a podporíte moje kúzelné teórie.:-D

A budete sa tváriť nejak takto.;-) Milo, chápavo, veselo. No, možno aj trošku pobavene a možno si budete myslieť svoje. Ale december vám aspoň na jeden mesiac nedovolí o kúzlach pochybovať. Veď len pozrite na toho ľadového medveďa z vianočného darčekového papiera. Vyzerá, že pochybuje o tom, že mu to v jeho šáliku náramne svedčí (rovnako tak ružovému sobovi), či o tom, že na strome rastú vianočné ozdoby a mašličky? Ani by ho nenapadlo. Ten úsmev a pohľad hovorí za všetko.

A za všetko hovorí aj táto foto. Prezrádza totiž, že už sa balenie (mikulášskych, meninových aj vianočných) darčekov spustilo nezastaviteľnou rýchlosťou. Ako z kopca na saniach. Že už chystám vianočné stužky a farebné obrázkové lepiace pásky (tie, čo si kupujem, no ešte radšej tie podarované; ďakujem!:-), a že papierové taštičky s jelenčekmi a metalické perá vo farbách striebornej či lila sa spolu so mnou (bez dozoru ich teda nenechám) budú snažiť vykúzliť pár (rozumej veľa) veselých balíčkov.

K tomu ale - k tej správnej inšpirácii, nálade, atmosfére a kúzleniu - potrebujem zopár kúzelných pomocníkov. Piť kakao zo "zasneženej" šálky so sobíkom a sánkami, Granko alebo čajové vrecúška ukryť do plechovky s hojdacím koníkom a nazdobeným stromčekom, no a k raňajkám (a k obedu a k večeri, ku káve, čaju, koláčiku) si prestrieť na stôl červené a mintové papierové obrúsky s hviezdičkami. Alebo sú to snehové vločky? Tak či onak, sú kúzelné;-). Kúzelný december aj vám!♥

Nájdete ma na plantáži

Konkrétne na tej rakytníkovej. Kde som sa tam zobrala? To nie ja. To ma tam zaviedla Weleda. Vraj mi chce ukázať nejakú kozmetiku (a na to ja počujem), fľašku plnú vitamínov (ou jes!) a jedného sympatického pána, ktorý so svojou rodinou pre Weledu rakytník už roky rokúce pestuje. Hm, kozmetika, drinky, sympatický pán a slnkom zaliata plantáž... to neznie zle! Najmä v novembri. Idem. A zvedavo nakúkam, čo sa na konci cesty skrýva. Už zdiaľky rozoznávam záplavu zelenej a oranžovej. To bude zdravé! Ale aby sme na to všetko dobre videli, musíme najskôr odhrnúť vetvičky rakytníkových kríkov, ktoré tu všade rastú.

Ešte predtým (alebo hneď potom?) nás však na rakytníkovej plantáži vítajú pohárikom tajomného nápoja. Príjemný zvyk...;-)

No skôr, než ochutnám, obzerám si ťažkú sklenenú fľašku s nápismi ako Bio či Elixier zo všetkých strán. A v hlave zatiaľ na oranžovú etiketu pomyselne pripisujem nápis Bio elixír mládí (aj keď som ho ešte zatiaľ neochutnala). Ale čo má na sebe napísané Elixier, to musí byť zdravé. A zázračné. Ako v tej rozprávke. A možno som sa ani veľmi nemýlila. Ujo plantážnik ma núka záhadným nápojom čoraz presvedčivejšie a medzitým mi nadšene (ako to už u ujov plantážnikov býva) rozpráva o jeho účinkoch. O jeho obsahu a vyberanej chuti. Ale keď vidí, ako nedôverčivo sa na informáciu o dobrej chuti rakytníku tvárim, pozrie sa potmehúdsky, očami múdreho človeka, ktorý vie, že chuť a vôňa týchto oranžových bobuliek (a ich oleja) nie je každému príjemná, a pobavene zvolá: Tak už ochutnaj! 

So všetkou opatrnosťou privoniavam k zelenej fľaši a zacítim akoby trochu ovocnú, trochu zeleninovú šťavu. Či skôr dreň. A med. Áno, med určite. A niekde vedľa toho aj vôňu oranžových plodov rakytníku. Vôňu nevšednú, ale nie nepríjemnú... Nie čisto sladkú, ani čisto ovocnú... (Prepáčte, ťažko sa to popisuje, keďže som nikdy predtým žiadny elixír mládí neochutnávala.;-) Vôňou som však k ochutnávke celkom posmelená a prosím si z elixíru namiešať malinovku v tom správnom pomere (a nahlasujem si aspoň dve polievkové lyžice na dvojdecový pohárik). A neviem, či je to tým, ako zaujímavo všetky tie informácie o rakytníku znejú, ale pohárik s malinovkou vypijem na jeden šup. A pýtam si ešte ochutnávku čistého sirupu. Na lyžičku. Veď to je dobrota! Kyslosladká ako jabĺčko. Hustá ako domáce šťavy. Osladené hustým medom. No toto! A ja som sa tak bála...

Takže, kým mi ujo plantážnik rozpráva o tom, aký je rakytníkový BIO sirup zdravý, ako podporuje našu imunitu, koľko vitamínu C obsahuje, ako zvyšuje odolnosť voči stresu a pod., ja si mlsne a trošku nevychovane dolievam sirup na lyžičku (veď odporúčané množstvo je 2-3 čajové lyžičky 2-3x denne), spokojne pohupujem nohami a počúvam (a samozrejme rozmýšľam, či to s tým elixírom mládí môže byť naozaj aspoň-trošku-pravda...;-) A že si ho nabudúce primiešam do čaju. Alebo do cereálií. Alebo ním radšej polejem palacinky... Oh, to by som ale potrebovala veľmi veľa sirupu... Asi ostanem bývať na tu. Na plantáži.

Forever young.

To je perfektný plán. O rakytníku som aj tak vždy počúvala len samé chválospevy a zázračnými účinkami opradené legendy. Až sme si domov kúpili rakytníkový olej a skúšali ho takmer na všetko (presne na to je totiž určený;-) - na pokožku, na vlasy, interne, externe...). Takže, keď ostanem tu, budem sa mocť do sýtosti dopovať vitamínom C (to je totiž povolené) a natierať sa vitalizujúcim rakytníkovým mliekom, až z toho moja pokožka bude celá vitálna. A ja tiež.

No a keby vás zaujímalo, ako sa toto telové mlieko pánovi z plantáže a pánom z Weledy vydarilo, poviem vám (bez toho, že by som sa nechala opiť sirupom;-), že náramne. A že sa z neho stalo telové mlieko rodinné. Pre svoju príjemne ľahkú (no nemôžem povedať, že vodovú) konzistenciu, pre svoju čerstvú vôňu, za ktorú asi môže zmes obsiahnutých éterických olejov, pre ten nemastný pocit, ktorý (ne)zanecháva je u nás doma toto mlieko v šikovnej fľaške s pumpičkou - produkt unisex. Nemastný-nesladký;-). Teda ľahký a svieži. V kúpeľni zanechá príjemnú vôňu citrusov a na vašej pokožke sametový závoj. A hodvábny pocit. A večer môžete pokojne vhupnúť do pyžama alebo ráno do šiat a nemusíte sa báť, že sa (večer) prilepíte o perinu. A možno sa (ráno) ani nebudete musieť voňavkovať. Hodvábny citrusovo-rakytníkový závoj bude totiž určite jemne povievať okolo vás ešte nejakú tú chvíľu. A presne tak sa mi to páči. Keď použijem niečo voňavé, chcem, aby ma tá vôňa aspoň nejaký čas sprevádzala a neostala nesmelo za dverami kúpeľne.

Lebo v tom prípade by som chcela/musela siahnuť po výrobku s rovnakou parfemáciou aj v izbe. A natrela si ním... napríklad ruky. A privoniavala a privoniavala. Až by som nakoniec nič nenapísala. Ale mala by som rakytníkom ošetrené packy... Ale nikto by sa o tom nedozvedel... Ale tento krém na ruky vraj brzdí starnutie každého typu pokožky... (Krém mládí?!) Ale o tom vám predsa napísať musím!

Lenže, všetko je vyriešené a oveľa jednoduchšie, než sa zdá. Lebo tento krém jemne žltej farby, ľahkej konzistencie a rovnako sviežej až citrusovej vône (ukrytej v kovovej tubičke), ktorý stojí na mojom pracovno-kozmetickom stole hneď vedľa počítača, si môžem užiť kedykoľvek chcem. Rúčky spanilé, nedočkavé nezamastí a ja tak môžem okamžite veselo ťukať do klávesnice. A aj keď vám nepíšem zo žiadnej kancelárie, tento krém by som pasovala za Krém Kancelársky, zvaný tiež pracovný. Isto taká kategória existuje. Sú do nej nominované všetky krémy, ktoré môžete použiť a bez váhania sa ihneď pustiť do práce. Chystať zmluvy, vydávať doklady či obracať bankovky...;-) Ja zmluvy nechystám, doklady nevydávam a bankovky neobraciam. Ale krémik oranžový mám pri počítači aj tak. A občas funguje (vďaka éterickým olejom) ako taká rýchla aromaterapia (aj bez aromalampy, v ktorej mávam najčastejšie a najradšej práve svieže vône grepu a citrusov). Na nočnom stolíku (bodkovanom kufri) mám síce na večerné pohladenie pripravený krém o niečo mastnejší a hutnejší, no verím, že na seba tí dvaja nežiarlia. Ale perfektne sa dopĺňajú. Žiarlivá kozmetika nemá u mňa na stole či stolíku miesto. Všetko musí pekne ladiť. A zapadať. Dopĺňať sa. A nerobiť problémy ani kozmetické rozbroje a prieky.;-) Na to som predsa až na ďalekú rakytníkovú plantáž necestovala. A vôbec:

Nedáte si za pohárik?

;-)

DIY. For your eyes only.

Boli ste v nedeľu u Vivi? A videli ste to?! Ten rozjasňovač? Ten kúzelný highlighter? Mamma mia! Teda vlastne - Mary-Lou Manizer, jeho ctené meno. Ak ste to celé videli, už všetko viete. A stavím sa o čo chcete, že firme theBalm museli v tú povestnú nedeľu padať servery, z ich pokladne sa stopercentne začalo dymiť od preťaženia a v uličkách ich internetového obchodu musela nastať riadna tlačenica a trma-vrma. Ten článok a to dievča Mary-Lou mi načisto rozjasnili deň. Vivi nás totiž zo svojho oranžového telefónu všetkých rozjásane obvolala a o tom jasnom poklade, o Mary-Lou, jej osude i kráse nám rozpovedala tie najneuveriteľnejšie a najzaujímavejšie príbehy. A kde je skrytý príbeh, tam je skrytá aj moja túžba takú vec, taký poklad vlastniť. Noha na pedál, prst na spúšti, kurzor na tlačítku objednať. Poznáme to všetci (a kto nie, nech sa prihlási, ak sa nebojí). Bola nedeľa. A okrem tejto nervydrásajúcej drámy z väzenia, do ktorého sa Mary vraj pre svoju príliš peknú pleť dostala (áno, o tom všetkom mi Vivi stihla do telefónu povedať), bol pokojný novembrový deň... Až kým sa naším mestom neprehnala táto jasná správa: to musím mať! Lenže kým to všetko prejednám s Ježiškom, kým vydupem túto novú položku, kým ho presvedčím (aj keď, asi mu TO dám proste celé prečítať, pochopí dozaista dozlatista sám), musím čosi podniknúť. To čakanie nevydržím, neprečkám. Zlatý rozjasňovač, zlatý rozjasňovač... moment! Zatiaľ si nejaký vyrobím! Zabalím, vypekním, rozjasním. To zmierni tie muky a nekonečné čakanie... No. Toľko k myšlienkovým chodom a pochodom, poďme k činom. (A je načase, toto je zaručene ten najdlhší úvod v histórii tohto blogu.) ;-) Nech je mi odpustené a snáď neskončím za mrežami ako to dievča na M.

Zlatý rozjasňovač od Essence si asi neprial dostať sa mi pod ruky. Ale mal, chudáčik, smolu. Bol to nad slnko jasnejší kandidát na nedeľnú premenu. Len do akého šatu ho obliecť? Najlepší bol by nejaký papierový a aspoň trošku, trošičku retro. Ja som vedela, že sa mi tá papierová krabička na očné tiene od Oriflame raz nejako zíde. Bolo len otázkou času, kedy...

...kedy z nej vypáčim vnútro (nežne pilníčkom na nechty;-) a uložím do nej niečo iné. I stalo sa. Prišiel jej čas. Šup rozjasňovač zahriať nad sviečkou, obsah (opäť nežne) vylupnúť a kúskom obojstrannej pásky prilepiť do papierovej krabičky. Ale čo to? Krabička by prijala aj štedrejšiu dávku nového obsahu a trochu príliš veľká je. Koho to ale môže zastaviť? Mňa? Mary? Určite nie. Chodím po byte sem a tam, z hlavy sa mi dymí ako z e-shopu theBalm, rozmýšľam, vymýšľam, hľadám. A mám! Dokonale pasujúci, rozmerovo aj farbou vyhovujúci korálkový náramok. Jemne pozatláčam okolo zlatistého hajlajtéru a nestačím sa diviť: všetko pasuje, všetko drží ako pribité, všetko je tak, ako má byť. To mi dodáva odvahu pustiť sa do úbohého obalu aj zvonku...

Najskôr len opatrne a zvedavo odlepím okraj, no v druhej sekunde už je celá žltovlasá lejdy preč. Vrchnáčik bez rozmýšľania a pochybností maľujem na bielo a medzitým uvažujem nad čiernymi bodkami, nalepením fešného retro obrázku alebo červeného soba z vianočnej servítky, či o ozdobení zlatom... Zlato! Veď to je jasné ako facka (a rozjasňovač)! ...či nebodaj nie?

Ja myslím, že áno. Zlato k zlatu, guličky ku guličkám. Teda korálkom. To je jasné. A naviac, celé sa mi to hodí k štetcu;-).

theBalm to nie je. Ani Mary by kvôli nemu asi neskončila v putách. Ale ak s tým má šerif nejaký problém, nech si to so mnou príde vybaviť osobne. Pod vrchnáčikom mám ešte ukryté eso v rukáve. Niečo ružové, čo ho isto odzbrojí. Poviem mu: Sheriff...

...for your eyes only.

;-)

Už sa teším, až ťa otvorím...

Nech si veľký a či malý, nech si ťa odkladám a šetrím už nejaký čas alebo som si ťa práve čerstvo priniesla z obchodu, teším sa na teba. Až ťa po prvýkrát otvorím, načnem, použijem, rozstrihnem obal alebo odšróbujem viečko. Isto si budeme rozumieť.

Ach, slávny Guerlain. Ustrihnem rožtek na tvojom čiernom štvorcovom obale a ty ma nadchneš, prekvapíš, očaríš...

Splníš všetky sľuby o perfektnosti a ja budem vyzerať ako Natalia Vodianova. Tenue de Perfection. Hm? Sľubuješ?

Tvoje fialové viečko so zlatým lemovaním otvorím snáď až pod stromčekom. Tie farby by si to zaslúžili. Ale asi to nevydržím. Vôňa a príchuť čiernych ríbezlí ma nikdy nenechajú chladnou. Aj keby toto mal byť ten najchladnejší november. Musím.

Musím ťa otvoriť. Please, be Tender (Care)...

Hups... teba som, tuším, už otvorila (samozrejme, kvôli foto;-). Najbelší, najsnehovejší lak v celom distrikte. GS Enamel 148.

Na prvé privoňanie voniaš ako biela farba. A budeš tak, dúfam, aj vyzerať. ;-) S prvým snehom vyrazíme do zasnežených ulíc. 

A ako budem vyzerať ja, to bude závisieť od tohto nového žltého parťáka k môjmu staršiemu žltému fešákovi.

Je čas na poriadny blending (brush). Bdellium Tools ma tak baví! Myslím, že pri dvoch určite neostane(m) ;-). 

No ale, aby ste si nemysleli, že som nejaká taká, čo jej len otváranie kozmetiky robí radosť a za celý deň si nevypije (teda, sa nenapije;-), teším sa na zvuk otvárania tejto bezva-bezovej plechovky, na to šumenie, na tú bazovú chuť, na to najlepšie ovo-pivo široko-ďaleko. A nemyslím si to len ja. Vraj je vyladěno samotnými pijáky. Čestné, že to tam píšu. A naviac - pivo s kvietkami a šelmou na obale - to sa len tak nevidí. A nepije. Dajme si.;-) Nazdravie! Netrápte sa, že je ešte ráno. Alk. len 2,0. ;-)

Prvé narodky, ružový koláčik a článok číslo 95

Nestihla som ich okrúhlych sto. A už vôbec nie 127, koľko vás je prihlásených tu(♥). No aj to číslo 95 možno určitú symboliku má (a ak by aj nemalo, ja si stopercentne nejakú nájdem;-). A prinášam vám jedinečnú šancu sa o tom hneď aj presvedčiť...;-)

V ´95-tom som mala presne toľko rokov, aké je moje šťastné číslo;-). No nech mi nikto nehovorí, že toto je nejaká náhoda...;-)

95% fotiek (cca) vzniká na malom kúsku (asi 40x40cm) môjho inak veľkého stola. Na tom zbytku je totiž kopec kozmetiky, časopisov, zápisníkov, kozmetiky a kozmetiky;-). Dokonca aj keď chcem fotiť, musím z toho kúska "voľného" priestoru "trocha" kozmetiky poodsunúť. Snáď sa za to, chúďa, necíti odsunutá... budem sa jej musieť opýtať. Ale čo, predsa nebudem odsúvať svoje fotoštúdio (do kuchyne...). Na druhej strane - kozmetiku si musím hýčkať, keď ona hýčka mňa... Toto musím doriešiť. ;-)

95% článkov (no, možno aj o kúsok viac;-) vzniká absolútne spontánne, neplánovane a občas možno aj trošku nečakane. Rozhliadnem sa okolo seba, uvidím pekný lak, ešte krajší obal, niečo voňavé alebo chutné, dám tomu nadpis a... to všetko už si žije svojím vlastným životom. Veci mi skáču pred objektív, slová sa tlačia "na papier". A ja, aj po roku blogovania a 95-tich článkoch;-), sa tu stále cítim ako nováčik. Ktorý, keď sa povie blogerka, si nepredstaví seba, ktorý je vždy nadšený a prekvapený z každého ďalšieho člena svojho internetového zápisníku a na každé nové meno kliká so zvedavosťou a chuťou aspoň trošku sa "zoznámiť":-). Nováčik, ktorý stále objavuje, akú radosť dokáže urobiť nový komentár a zisťuje, že argument musím to kúpiť, lebo mám blog, nie je až taký odveci;-). A že má snáď niekto občas chuť (a dôveru) kúpiť si niečo, čo tu u mňa zahliadol? Ne(u)verím! To ma vždy tak úprimne a ohromne zaskočí, ale ešte úprimnejšie poteší!:-) A pritom ja sama tak rada a často nakupujem (nielen kozmetické) poklady, ktoré na mňa žmurkajú z mojich obľúbených blogov... Veď hovorím. Nováčik.;-)

No a o čom pojednáva posledný odstavec? Predsa o tom najdôležitejšom. Že bez vás by ma to tu na 95, teda vlastne na 100% nebavilo!;-) A preto všetkým menám tu, na FB i na Bloglovine (aj keď asi tuším, že sa niektoré prekrývajú;-), no o to je to pre mňa prekvapivejšie a mám z toho radosť obrovskú, že má niekto chuť sledovať tento blog na viacerých frontoch:-), ale aj všetkým menám, o ktorých neviem, no možno sem občas zablúdia cestami internetovými nevyspytateľnými, patrí moje vélikéé:

Ď A K U J E M !

Na krku červenú mašličku, na perách spokojný úsmev a nad sebou veľký ružový muffin. (Dnes) celá ja. ;-) Vďaka vám.
Isto sa o vás nezabudnem zmieniť Mikulášovi. Totiž, pristihla som ho chystať už nejaké darčeky...

♥ ♥ ♥ ♥ ♥

Dnes si dáme do tela

Je nedeľa, treba si dať do tela. Trochu toho luxusu a rozmaznávania a... no počkať, snáď ste sa nebáli (a nemysleli si), že vás budem nútiť do nejakého tvrdého tréningu alebo zdravého stravovania bez maškŕt. Taký deň a taký článok by som vám predsa naservírovať nemohla.;-) To se přece nedělá. A už vôbec nie v nedeľu. Aj keď prvá foto vyzerá až nebezpečne zdravo, uznávam...

Ale ak si so mnou dáte pohár čerstvo vymačkanej pomarančovej šťavy (náhodou sa nám tu zišlo zopár pomarančov, čo nebýva tak častým zvykom;-), ukážem vám svoj nový malý chutný poklad: banánový balzám na pery od Crazy Rumors. S dokonalou vôňou (hádate správne) banánu;-), ktorý je... ani nie príliš sladký, ani nedozretý, ani prezretý, a ktorého vôňa nie je umelá, ale - presná. Úžasná, voňavá, mňam! Dokonalý Banana Split, kedykoľvek dostanem chuť (a to je veru často). S malým kornútkom a jedným kopčekom zmrzliny na obale. To je u mňa momentálne numero uno banano. Najlepšia príchuť na svete.♥

No a keďže je tá nedeľa a ja nám servírujem dobroty, ktoré si doprajem len z času na čas (napríklad ako pomaranče;-), v deň, kedy sa rozhodnem urobiť si taký malý sviatok a použiť všetko, do čoho mi je inokedy až ľúto siahnuť, myslím, že je najvyšší čas na masku. Ale nie hocijakú. Je čas na masku nedeľnú. Na účinky vilínu a sedmikrásky. V nedeľu je skrátka čas na zázraky. A preto je v mojom dnešnom menu sypká ílová čistiaca maska Dr. Hauschka v opálovom kelímku. Ale to nie je všetko. Keď dostane niečo výnimočné moja pleť, pýtajú si čosi aj zuby. (Ach jaj, sú ako deti...) Ale zuby (a deti) treba poslúchať. Tie moje (zuby) si najčastejšie vyprosíkajú škoricovú ústnu vodu (na foto vzadu) od firmy Jason, ktorá už ale tiež putovala do staronového obalu, a ktorá im chutí zo všetkých ústnych vôd na svete najviac. No ešte aby nie, z takej peknej fľašky;-).

Ale na ruky, na ruky tiež nezabúdať. Na tie moje myslí malý modrý a z celého kŕdľa krémov na ruky najmilší vtáčik od Etude House. Celé dni tu verne stojí, mojim rukám po boku. Pozerá a dozerá na to, ako sú na tom. Ale siahnuť doňho pre kúštik jeho klasicky krásne krémovo voňajúceho obsahu, to musí prísť deň ako sen... teda vlastne deň ako je tento (prepáčte, trošku som sa zasnívala, keď vidím, ako sa k sebe s detskou penou do kúpeľa túlia;-). Je to láska? Určite áno, veď pozrite na to srdiečko...

Ale k tej pene do kúpeľa (snáď od značky Babylove? - nálepka z obalu išla totiž okamžite dole;-) by som sa rada pritúlila aj ja. Našla som ju v DM, ovoniavajúc jednu penu za druhou. Táto voňala po levanduli, vyzerala tak nežne, príjemne, relaxačne a láskyplne, že jej nešlo odolať. Snáď teda dnes svoje levanduľové sľuby a láskyplné prísľuby naplní až po okraj mojej vane...

A keď z tej vane a levanduľovej peny výjdem, na teplý radiátor na chvíľočku položím rozpustiť neparfémovaný olej Monoi de Tahiti a do vlasov votriem kvapôčku suchého oleja od Nuxe. Celkom chutný dezert za dnešným kozmetickým menu, myslím si.

Dať si občas do tela nie je vôbec také márne... ;-)

Neobyčajný život obyčajnej fľašky

Keď k nám domov pribudla plná taška starých sklenených koreničiek od jedného dobrého známeho, nastali u nás malé Vianoce. Taký poklad! Veľké, malé, biele, hnedé, s úzkym aj širokým hrdlom, s krásnymi sklenenými štuplíkmi, niektoré ešte s nálepkami, popiskami, a dokonca aj koreninami;-). Mať takého známeho, ktorý takúto vzácnosť zoberie z rodinnej chalupy a vás určí za "náhradných rodičov" starožitných fľašiek, lebo vie, že im dáte lásku a využitie;-), to je skrátka radosť a šťastie. Koreničky beriete do ruky opatrne, jednu po druhej, obzeráte, obdivujete a rozmýšľate, na ktorej poličke im bude najlepšie...

Aspoň tak tomu bolo u nás. Koreničky dostali poriadny kúpeľ, zbavili sa starého šatu, obsahu i nálepiek.

A kým sa sušili na kvietkovanej utierke, zrodil sa malý, kozmetický, nekoreničkový, trochu márnivý (nie však márny) plán...

"TY nebudeš korenička. Nie. TY budeš moja krásne starodávne balená pleťová voda. Nebudeš stáť v kuchyni, ale na mojom kozmetickom stolíku. A každé ráno, keď ťa chytím do rúk, otvorím ťa, zacítim tú citrónovo-grepovú vôňu a začujem ten príjemný zvuk zdvihnutého vrchnáčika a cinkot skla... skrátka každé také ráno bude úžasné. Akoby som sa (si ma) preniesla v čase."

  

Už len málinko ju vyparádim. Veľa jej toho netreba. Len nedávno som ju zbavila starej nálepky, a tak novou ju "zakrývať" nebudem. Ale mašlička - mašlička sa bude hodiť.

Hnedé sklo a modrý "motýlik" (aby ladil s etiketou od Nobilisu)... ach, myslím, že jej to náramne pristane. Čo poviete? Už len začleniť ju do kozmetického kolektívu. Ja však verím (natoľko svoju kozmetiku poznám), že medzi ňu perfektne zapadne. :-)

A len čo som to vyslovila a dopísala, moja nová sklenená fešanda už si našla miesto medzi "svojimi". No a zdá sa, že je so svojím novým životom, domovom a šatom spokojná rovnako ako ja. Aj ostatná kozmetika vyzerá zrazu akosi spokojnejšie, šťastnejšie, úplnejšie. Áno, presne toto nám chýbalo. Klasicky krásna, jednoduchá, starými časmi voňajúca (ne)obyčajná fľaška. Ktorá dodá mojej rôznorodej zbierke tvár. Charakter. Punc a štýl. A modernej kúpeľni útulnosť. Hovorím. Poklad!

Áách, mohla by som sa na ten poklad, ako prinesený z nejakej starej lekárne (či vlastne kuchyne), pozerať celú večnosť... 

Moment, veď aj môžem! Mám ho predsa priamo tu, na kozmetickom stolíku. Koľko radosti sa zmestí do takej malej fľašky!

Keď nám dá život citróny, urobme si citronádu. Hovorí sa. A keď nám dá krásnu koreničku, využime ju. Hovorím ja.;-)


Príjemne (ne)obyčajnú nedeľu!

Princ a Večernica

Ako z rozprávky. Taký je aj ďalší z pieskových lakov od Gabrielly a ja som už načisto presvedčená, že značka Gabriella Salvete v skutočnosti nie je kozmetickou značkou, ale piesočným kráľovstvom. Kde každá vežička jeho paláca je zdobená iným odtieňom týchto nádherných a hviezdnych lakov, kde dvorné dámy majú dokonalú manikúru, kde je každý večer honosný večierok hodný princeznej Večernice. Iba tak by sa dal vysvetliť nadprirodzene krásny obsah fľaštičky s menom Mistero Grey...

Žiari ako drahé kamene, trbliece sa do ďaleka. Celé kráľovstvo by dokázal rozsvietiť.

Svoj hrubý, šedostrieborný povrch so skôr matným efektom nádherne dopĺňa niekoľkými väčšími trblietkami, ktoré sa pri lakovaní na každý spanilý prštek dostanú v dokonalom množstve a pomere. Vytvoria tak obraz luxusný a nevídaný.

A na slnku alebo dopade svetla na ruku dvornej dámy, alebo samotnej Večernice, zalesknú sa ctené nechty, akoby boli posypané strieborným čarovným (nechcem znova prízvukovať, že rozprávkovým) práškom.

Také nechty potom vyzerajú, akoby si parádivá "dvoranka" prsty namočila do striebornej studne. A vytiahla z nej trblietavý, žiariaci, úchvatný poklad. Tá studňa si neoddýchla od chvíle, čo ju v tom kráľovstve udatný princ pre svoju Večernicu vykopal.

No nechodí sa k nej po vodu, ale po drahé kamene, rozomleté a ukryté v sklenenom poháriku.

Nedá sa z neho piť, ale tá krása je taká dychberúca, okúzľujúca a jedinečná, že na nejakú vodu by si pri tej studni žiadna parádnica túžiaca po trblietavom šťastí, ani len nepomyslela.

Každá do studne nakúka, nakláňa sa a dúfa, že je v nej ešte dosť toho tekutého piesku s fialkovým podtónom, a že jej na tri vrstvy, ktoré si pre dokonalý efekt zaumienila, vystačí.

A že keď na kráľovstvo padne večer, zavrie svoju vzácnu fľaštičku, nasadí ligotavé náušnice a vytratí sa pod rúškom tmy. Kam? Ako to už v rozprávkach býva, nie všetko je prezradené a príbehy sú často opradené tajomstvom. Žiadnym tajomstvom však neostane, že lak Mistero Grey je hodný kráľovskej pokladnice i kráľovského titulu. Pasujem ho teda za rytiera v zbroji žiarivej.♥