Príbeh jednej parapety alebo všetko je zrazu inak

Tá parapeta už si so mnou zažila. Za jej krátky život prešli sme si spolu rôznymi kozmetickým i dizajnérskymi obdobiami. Od čistého minimalizmu, kedy na svojom chrbte nemusela nosiť jedinú fľaštičku, lebo všetky boli starostlivo poschovávané v šuflíkoch (občas ozdobená iba malým kvetináčom s tmavofialovými kvietkami) cez opatrné, nenápadné kde-tu odloženie niečoho, čo sa hodilo mať zrovna po ruke, až po masívne, gigantické, nadpočetné zhromaždenie všetkého možného. To by jeden interiérový dizajnér neveril, koľko vie toho kozmetický maniak na jednu malú okennú parapetu poukladať. Samozrejme, všetko podľa presného kozmetického algoritmu (ehm) - podľa výšky, farby obalu, frekvencie používania, značky, krásy a inej ne(podstatnej) vlastnosti (dôkaz TU). (...prepáčte, povedal niekto "Blázon!" ?...;-) Áno, to množstvo bolo bláznivé, a hlavne absolútne nevyužité. Až raz...

...až raz sa všetko zmenilo. Ružové, fialové, zlaté, modré aj zelené obaly, tuby, kelímky a fľaštičky šmahom ruky skončili v plastovom vedierku a doteraz nevedia, čo len s nimi bude. Čakajú na nové uloženie. Ale kam? Kam vás, ja úbohá, dám?!

Na vynovenej poličke totiž už nie je miesto, naozaj! Áno, viem, že sa vás tam predtým zmestili kvantá (dobrej kozmetiky sa predsa všade veľa zmestí), ale naozaj ma neobmäkčí, keď na mňa bude tá kačička z vedierka tak smutne pozerať. (Neboj, malá, stretneme sa vo vani. Ale pšššt...)

A ako to celé začalo?

Nenápadne. Stačilo od nejlepší přítelkyně dostať ľahučký a svieži dulový krémik, ten najvoňavejší krém na svete (vonia ako citrónové sušienky) a rozšafný kozmetický kolotoč sa rozbehol. Akosi mimovoľne, sám, akoby som ho ani nevedela zastaviť, ovplyvniť, ukočírovať. Ale poviem vám tajomstvo: ja som ho zastaviť ani nechcela;-). K drobcovi som onedlho prikúpila úžasné bylinkové pleťové tonikum, aby sa u nás malý krémik necítil tak sám, a u Dr. Hauschku boli takí milí a predvídaví (asi cítili, že si chcem založiť Hauško-rodinu:-), že mi k objednávke pribalili ešte vrecúško čistiacej masky s výťažkami zo sedmikrásky. A ja sa na ňu už tak teším! A zároveň si ju šetrím ako nejaký poklad:-).

O nové poklady nie je núdza ani v strede parapety:-). Ďalšia nová láska má meno Nobilis Tilia. Prosím, zoznámte sa. Hydrofilný olej na odličovanie, vpredu malá vzorka hydrofilného oleja Fema (vľavo sa priplietol aj starý známy kokosový olej z DM) a vzadu opäť darček k objednávke (aj vás tak dokážu malé darčeky potešiť?) - pleťová emulzia. To sú novoty, to sú objavy, to je paráda! Dostať do rúk veci, ktoré fungujú úplne inak, než ste zvyknutí. Umývať sa olejom, tonikum do pleti vtláčať prstami, pleťové mlieko (emulziu) riediť vodou a dosiahnuť dokonalú konzistenciu...ach, hovorím Bravó!

A hneď za bravó je tu "pánska časť poličky". Že sa vám nezdá ten kvet? No hej, pánsku časť - šedé mydlo od L´Occitane - treba predsa vyvážiť, aby toho pánskeho nebolo moc;-).

Ale nebojte, ešte nekončíme. Hovorila som, koľko toho dokážem na také kúpeľňové okno zmestiť? Tak, čo tu máme ďalej... Ďalší Nobilis? No...veď vám vravím - láska. V pravom kúte parapety sa skamošil šípkový olej s čokoládovou fantáziou, tá so vzorkou konopného oleja, ten s citrusovo voňajúcim sprchovým gélom Verbena od L´Occitane, no a ten - ako inak - s jeho parťákom v rovnako krásnom obale - telovým mliekom.

Ale už sa ma nepýtajte, kde sa v kúpeľni zobrali tieto tri jahody. 

Musela som ich z chladničky ukradnúť, uniesť, ukoristiť, zachrániť pred zjedením. Mám s nimi totiž na dnes večer ešte nejaké jahodové plány kozmetického charakteru;-).

No, a aby ste nepovedali, že je to v našej kúpeľni akési moc seriózne, pozrite, koho som pristihla za lístím...

Nenápadne sa u nás sprchuje už ktovie odkedy a ešte si v tej sprche aj spieva "I should be so mucky". To je ale fičúrska koala...

 Už len čakám, kedy vyskočí až hore na parapetu. Akoby nevedela, že tam už nie je miesto!

;-)