piatok 24. januára 2014

Poklady roku minulého

Takých by bolo. Čo by sa mohli (a chceli) za poklad označiť a korunovať. Starožitné šálky, nálepky objavené na dne starej krabice, nový prsteň, starý náramok, darček spod stromčeka, fialové topánky, fľaša francúzskeho šampusu alebo obľúbená kniha. Všetci by si korunováciu aj trón zaslúžili, keby... keby (mi) (dnes) nešlo len a len o kozmetiku.;-) Veci vysnívané, zo všetkých strán (na internete, blogoch, e-shopoch aj obchodoch) obzreté, veci s jasným osudom: musia byť moje. Mojej (nepokojnej) kozmetickej duši išlo raz čisto "len" o typ produktu (v zmysle: už fakt chcem/potrebujem/chcem nejaký super-špica rozjasňovač), inokedy o akúsi náklonnosť či bezhlavú a márnivú zamilovanosť do značky (ó, prosím, mať aspoň jednu, jedinú vecičku s tými ich peknými štuplíkmi!)... Proste normálka. Štandardné rozumné argumenty. Nemám čo dodať.;-)

theBalm
A sme pri tom rozjasňovači. Pri blonďatej retrokráske Mary-Lou Manizer. Prvý "naozajstný" púdrový rozjasňovač, ktorý rozjasnil moju kozmetickú zbierku. Má nádych do zlatista a rozjasniť dokáže až tak, že ho stačí štetcom ľahkým ako pierko len jemne pohladiť. Pohyb tým štetcom akoby len naznačiť. Mary-Lou už sa o to ostatné postará. Dievča do koča aj do voza, tá naša Mary.

 Paul&Joe
A sme pri tých štuplíkoch.;-) Pri Pólovi a Džou-ovi. Mať od týchto dvoch pánov čokoľvek, drobnosť, maličkosť, keby aj prázdny obal! Stačil by mi. Sú totiž nádherné. Tie obaly. Tak francúzske, tak starosvetské, tak jemné, vkusné, originálne, s nádychom romantiky starých čias. Ach. Aj keby som ten obrovský odlakovač nikdy nestihla minúť, za tú fľašku to stálo. Vidíte ten štuplík?!

Nuxe
O značku nešlo. No dobre, niečím od Nuxe by som asi nikdy nepohrdla. A vy? Ale viete, naozaj mi išlo o jeho vnútro.;-) O suchý olej. Suchý olej... vždy ma fascinoval. A Nuxe sa tak nejak priplietol. Dobre, dobre. Priznávam. Zbadala som "náhodou" to ich zelené stromčekové logo cez otvorené dvere farmácie a do pol minúty bol môj. A teraz ho používam len "slávnostne". Asi si ho šetrím, alebo čo.;-) Napriek tomu ma hreje ten slastný, víťazný pocit, že konečne aj ja ten fascinujúci suchý olej vlastním.


Dr. Hauschka
O značku išlo. Pre zmenu. Kto raz okúsil, vyskúšal, privoňal, neverím, že nebol lapený. Tak ako ja. To je pravda a nič, než pravda. Do rúk sa mi jedného krásneho dňa dostalo maličké balenie ich voňavého krému, ktorý bol ukrytý v kovovej tubičke s dovtedy neprebádaným obsahom a logom Dr. Hauschka, a bolo to. Asi osud. A teraz chcem všetko. Kocky sú (už) hodené... ;-)

 Chanel
Vitalumiére Aqua. Ó, tak veľmi som ťa chcela. A mám ťa. Už od mája. A naša láska trvá. Bol si na wishliste. A teraz si môj. Celý môj. Naživo. Môžeme sa vidieť, kedykoľvek chcem(e). Aj keď na tvári si tak krásne neviditeľný. ...že ty si od Chanelu...? ;-)

 Urban Decay
A vy ste odkiaľ, fešáci? Len nehovorte, že z Francúzska, to predsa vidím podľa tej mapy. Áno, veľa vody na svete pretieklo a veľa kilometrov sa kade-tade prechodilo, kým bol legendárny Eyeshadow Primer Potion môj. Nie pri všetkom stačí lúsknuť len tak prstom a vytúžená vec sa objaví (niekedy to, predstavte si, nefunguje, ani keď chcem ďalšiu (a ďalšiu) šálku kávy...). A nieto ešte niečo od Urban Decay. Počkala som si. A neľutujem. Je ne regrette rien. A čo ten malý chien? Ten malý havko v okrúhlom obale? Šteká, ale nehryzie. Je to Diamond Dog. A to už niečo znamená. Hav! ...alebo howgh? Aj to. Ale ešte nekončíme!

 Clean
Vôňa, po ktorej som túžila, a ešte som ani netušila, že existuje. Tak priezračná, že ju ani na fotke skoro nevidno. Aj modrý slon (vľavo) načahuje chobot k tej čistej vôni (vpravo). Nech kľudne privonia. Alebo si rovno moje vyznanie prečíta: Fresh Laundry...

Gabriella Salvete STARS
Koho by prekvapil. Lak, za ktorým som bola ochotná za sedem hôr a sedem riek cestovať. Nežná piesočná Princessa nesmela pri tomto korunovačnom akte chýbať. Veď komu už korunky lepšie pristanú, než práve princeznám? Tejto ružovej pristane bezpochyby. A už jej tú korunku nikto nevezme. Ale teším sa aj na to, kto si kozmetickú korunku vyslúži tento rok. :-)


utorok 21. januára 2014

In love...

Mal to byť vlastne úplne iný článok. A úplne iný zimný príbeh. Taký, v ktorom by ON bol (len) jedným z viacerých. Ale keď sa jeho majestátny, ale napriek tomu nežný flakón postavil pred objektív, bolo rozhodnuté. Dnes to bude iba o ňom, o Trésor In Love...

Bolo to v Sephore. Bolo to v Nice. Bolo to už viac než rok späť... Nájsť na počkanie svojho voňavého favorita, z parfumérie odísť víťazoslávne a šťastne a domov pricestovať s francúzskym pokladom v kufri - taký bol plán a vidina dokonalého úlovku. Pokladu, ktorému by som doma hovorila, že som in love a občas aj (vo zvlášť romantických okamihoch) šepkala je t´aime...

Milé mademoiselles boli nápomocné na každom kroku a so šarmantným úsmevom ma každá chcela presvedčiť o unikátnosti a kráse tej ktorej vône, značky, flakónu. Napríklad dáma pri stojane Guerlain bola veľmi presvedčivá.;-) A o úžasnosti a jedinečnosti jej obľúbeného parfému z Guerlain dielne hovorila s vášňou a iskričkami v očiach. Alebo mali tie iskričky v očiach všetky? Neviem. Nado mnou už sa totiž vznášal voňavý obláčik namiešaný z ružových, priezračných, azúrových a zlatavých vodičiek v sklenených šatách. A zahmlieval mi zrak. Aj čuch. Až kým som nestretla rozprávkovú vílu...

V košíčku, ktorý jej visel na predlaktí, malá celú kyticu púdrovo ružových ružičiek, jednu z nich mi podala a mne sa zahmlilo už úplne. Asi to bolo nejaké kúzlo, lebo hneď na prvé privoňanie k textilnej ruži sa mi zazdalo, že odídeme spolu (samozrejme, hovorím o parféme, nie o tej mademoiselle;-). A keď som zbadala ten flakón s obrovitánskou čiernou saténovou ružou okolo krku (navyše v Lancôme poličke bol, chudáčik, posledný, ako to už býva), nebolo úniku. Zo záhonu ruží sa uniká len ťažko...

Áno. Trésor In Love je taký môj (jediný) jemne sladkastý poklad. A na látkovom kvete pravdepodobne voňal trošku inak ako na mne (čaro parfémov, že áno), ale hovorila som vám o tom namixovanom voňavom obláčiku nad Sephorou? Vlastne nebol len jeden. Bolo ich viac. Ten s logom Lancôme vytvorili kvapôčky hruškovej a nektarinkovej šťavy okorenené ružovým korením. Posypaný bol lupienkami ruží s fialkovo-jasmínovým srdcom, ochutený cédrom a bergamotom. Mal v sebe šťavu, jemnosť aj ľahkosť, sladkosť aj mladosť. Dámska? Skôr dievčenská, ale určite nie detská vôňa. Dokonalá na studené zasnežené dni, kedy je vám najlepšie v nejakom hrubom (krémovom alebo ústricovo-ružovom) pletenom pulóvri s obrovským rolákom. Aspoň tak si ju predstavujem (a najradšej kombinujem) ja.:-) Aj keď jej flakón zdobí ruža, mne nepripomína leto, ale bielu zimu.

Bielu s jemne ružovkastým, cukrovým nádychom. Zimu si predsa treba trošku osladiť, aby s ňou človek mohol byť in love... :-)



pondelok 13. januára 2014

Ružovo-fialový január

Sú farby (aj mesiace v roku), ktoré sú vám blízke. Potom sú také, ktoré sú zrovna "IN", ale vám až také blízke nie sú. Alebo aj také, ktoré sa v určitých obdobiach zrazu (náhodne?) vyskytujú všade okolo vás. Ako sa to teraz, v januári, stalo mne. Nech robím, čo robím, tento mesiac je skrátka fialový. A ružový. Ružovo-fialový. Kam sa pozriem, tam to týmito (mojimi najobľúbenejšími;-) farbami len tak hýri. A čo urobí Pantone? Vyhlási za farbu roka 2014 nádherný, vznešený odtieň, ktorý nazve Radiant Orchid...♥ Nepamätám si po iné roky, že by sa o farbe roku od spoločnosti Pantone hovorilo toľko, ako zrovna o tejto lilavo-orchideovej. Ale mne to práve tento rok (alebo minimálne tento mesiac) perfektne hrá do mojich fialových kariet...:-)

Totiž, napríklad: po dlhej úvahe (alebo skôr dlhom odhodlávaní) som konečne upratala, roztriedila a popri tom znovu poobdivovala všetky svoje samolepky.;-) A rozhodla sa, že ich chcem nosiť pri sebe. V kabelke. Nikdy neviete, kedy budete potrebovať niekam nalepiť Hello Kitty. A toho sa ja držím. A tak nálepky skončili v priesvitných obaloch so zapínaním, aby sa mi ani jedna Kitty niekde cestou nevytratila. Tie menej používané alebo väčšie samošky (alebo tie určené už len na obdiv a večnú archiváciu) skončili v tom väčšom z obalov, farby fialovej, potlače kvetinkovej. No a tie drobnejšie, často, véľmi často používané nálepky sú bezpečne uložené v malej ružovej "nálepkovej taštičke", ktorú hravo zmestím do každej kabelky. Som spokojná.;-)

Aj so svojím huňatých peračníkom. S fialovou bambuľkou na zipse. A zdá sa, že zajačik na ceruzke je s takým úkrytom spokojný tiež. Nosím v ňom ružové a fialové fixky, ružovo-biele nožnice, fialové zvýrazňovače, ružové papieriky... atď., atď. Odhadujem, že si to viete predstaviť.;-) Ale aj keď zrovna nič nepíšem ani nezvýrazňujem, môžem sa so svojím hebučkým peračníkom aspoň trochu pomaznať. Je na to ako stvorený! Mäkkučký, jemný, plyšový ako nejaký ružový (či fialový?) zajačik.


V januári ale treba v teple a huňatých fialových úkrytoch držať nielen ružových zajačikov, ale aj vlastné nôžky. Ja tu mám opäť dvojicu obľúbených ponožiek vo farbách, ktoré by ste nečakali.;-) A tie biele bodky na nich - jaj! Akoby nasnežilo. To sú proste tie pravé januárové ponožky.:P Nie sú síce také huňaté ako môj lila peračník, ale veď vlastne ani zima veľmi nie je... Tak čo.;-)

Aha - ďalší peračník? Nie nie, kozmetická taštička od Clinique v krásnej farebnej kombinácii.;-) Je maličká, priesvitná a dokonale januárovo zladená. A musíte mi veriť, že ja som im tú kombináciu neporadila. To oni sami. Aká šťastná náhoda!:-)

No a keď hovoríme o šťastných náhodách, jedna sa udiala aj v kuchyni. Aj tam nám to teraz v januári pekne ladí. Nová ružová šálka od holandskej značky PiP studio s novými fialovými silikónovými kuchynskými rukavicami (skrátene chňapkami:-), ktoré na sebe majú akoby vyryté malé srdiečka. Ach, táto farebná kombinácia je skutočne srdečná záležitosť... ;-) A aká je tá vaša?



pondelok 6. januára 2014

Rok koňa

Viete, na nejaké bilancovanie ma príliš neužije. Či bol uplynulý rok vydarený a úspešný, či to bol "rok dobrých filmov", či sa mi splnili sny, alebo či ten rok naplnil nejaké moje očakávania, to ja veľmi nehodnotím (resp. neviem zhodnotiť). Teším sa vždy z aktuálneho dňa, a ak náhodou nie je najlepší, teším sa na rannú kávičku, ktorá naštartuje deň nasledujúci, nový.:-) Ale jedno som si všimla. Rok 2013 bol rokom koňa. No, skôr hojdacieho koníka. Pricválalo ich ku mne hneď niekoľko (teda, ak hojdacie koníky vôbec vedia cválať... hm?). Chcete sa im - koňom vraným, darovaným - pozrieť na zúbky? Môžete, sú pripravení...

Ešte stále sa mi zatají dych vždy, keď pozriem na tohto ružovým zlatom zláteného fešáka. Keď vytiahnem z krásnej papierovej krabičky semišové vrecúško s červenou mašľou a v ňom - je ON. Ted Baker. Môj zlatý (či vlastne ružový) poklad. Keď si ho nasadím na prst alebo ho len tak obdivujem v dlani. Na zadnej strane krabičky sa píše: "Never look a gift horse in the mouth." Nuž, to ja ani (nikdy) nerobím. Nie je dôvod. Je proste dokonalý.♥ (Ale vy sa pokojne pozrite, nikomu to nepoviem, čestné.) ;-)

Tento na plechu maľovaný krásavec bol pribalený k francúzskemu mydielku s farbou i vôňou lesných jahôd a bol jeho krásnym, milým bonusom. Kým mydlo so saténovou stužkou skončí pravdepodobne na toaletnom stolíku alebo v skrini (viem, že ho nikdy neminiem), maľovaný koník na špagátiku bude súčasťou nášho vianočného stromčeka. Odteraz až navždy.:-) A ruku hore každý, kto takéto milé bonusy (tak ako ja) miluje a ocení. Maličkosti, drobnosti, nápady. Vec za pár centíkov, ale pre nevyčísliteľnú radosť. Niečo, čo vám ostane, aj keby ste to voňavé mydielko nakoniec minuli. Koník tu bude s vami stále.

A teraz vám niečo poviem. Keď je Rok koňa, kone sú všade. Aj na tých najmenších drobnostiach, doplnkoch, dokonca vianočných štipčekoch. Nemôžete za to. Fakt. Nikto za to nemôže. Prídete si kúpiť drevené kolíčky na ozdobenie papierových vianočných tašiek a v kvetinárstve vám ponúknu - hojdacích koníkov. Osud (?). Rok koňa. Lepšie vysvetlenie nemám. A vy?;-)

Môjho štvrtého koníka vraného už (asi) poznáte. Je to ten, čo sa v lete tak bezhlavo zaľúbil do trblietavého púdru od Soap&Glory (alebo do vlastného odrazu v jeho zrkadle?). Tak či onak, keď ku mne prvýkrát môj mosadzný miláčik na dlhej retiazke pricválal, na hrive mal uviazanú kockovanú hnedú mašličku. Mašličku som mu ale hneď odviazala (tá farba sa mu nehodila) a nechala ho bez ozdoby. Ale jemu to vôbec, vôbec nevadí. ...len ho za to musím kŕmiť kockami sladkého cukru... :-)


Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...