štvrtok 28. novembra 2013

Nájdete ma na plantáži

Konkrétne na tej rakytníkovej. Kde som sa tam zobrala? To nie ja. To ma tam zaviedla Weleda. Vraj mi chce ukázať nejakú kozmetiku (a na to ja počujem), fľašku plnú vitamínov (ou jes!) a jedného sympatického pána, ktorý so svojou rodinou pre Weledu rakytník už roky rokúce pestuje. Hm, kozmetika, drinky, sympatický pán a slnkom zaliata plantáž... to neznie zle! Najmä v novembri. Idem. A zvedavo nakúkam, čo sa na konci cesty skrýva. Už zdiaľky rozoznávam záplavu zelenej a oranžovej. To bude zdravé! Ale aby sme na to všetko dobre videli, musíme najskôr odhrnúť vetvičky rakytníkových kríkov, ktoré tu všade rastú.


Ešte predtým (alebo hneď potom?) nás však na rakytníkovej plantáži vítajú pohárikom tajomného nápoja. Príjemný zvyk...;-)

No skôr, než ochutnám, obzerám si ťažkú sklenenú fľašku s nápismi ako Bio či Elixier zo všetkých strán. A v hlave zatiaľ na oranžovú etiketu pomyselne pripisujem nápis Bio elixír mládí (aj keď som ho ešte zatiaľ neochutnala). Ale čo má na sebe napísané Elixier, to musí byť zdravé. A zázračné. Ako v tej rozprávke. A možno som sa ani veľmi nemýlila. Ujo plantážnik ma núka záhadným nápojom čoraz presvedčivejšie a medzitým mi nadšene (ako to už u ujov plantážnikov býva) rozpráva o jeho účinkoch. O jeho obsahu a vyberanej chuti. Ale keď vidí, ako nedôverčivo sa na informáciu o dobrej chuti rakytníku tvárim, pozrie sa potmehúdsky, očami múdreho človeka, ktorý vie, že chuť a vôňa týchto oranžových bobuliek (a ich oleja) nie je každému príjemná, a pobavene zvolá: Tak už ochutnaj! 
So všetkou opatrnosťou privoniavam k zelenej fľaši a zacítim akoby trochu ovocnú, trochu zeleninovú šťavu. Či skôr dreň. A med. Áno, med určite. A niekde vedľa toho aj vôňu oranžových plodov rakytníku. Vôňu nevšednú, ale nie nepríjemnú... Nie čisto sladkú, ani čisto ovocnú... (Prepáčte, ťažko sa to popisuje, keďže som nikdy predtým žiadny elixír mládí neochutnávala.;-) Vôňou som však k ochutnávke celkom posmelená a prosím si z elixíru namiešať malinovku v tom správnom pomere (a nahlasujem si aspoň dve polievkové lyžice na dvojdecový pohárik). A neviem, či je to tým, ako zaujímavo všetky tie informácie o rakytníku znejú, ale pohárik s malinovkou vypijem na jeden šup. A pýtam si ešte ochutnávku čistého sirupu. Na lyžičku. Veď to je dobrota! Kyslosladká ako jabĺčko. Hustá ako domáce šťavy. Osladené hustým medom. No toto! A ja som sa tak bála...
Takže, kým mi ujo plantážnik rozpráva o tom, aký je rakytníkový BIO sirup zdravý, ako podporuje našu imunitu, koľko vitamínu C obsahuje, ako zvyšuje odolnosť voči stresu a pod., ja si mlsne a trošku nevychovane dolievam sirup na lyžičku (veď odporúčané množstvo je 2-3 čajové lyžičky 2-3x denne), spokojne pohupujem nohami a počúvam (a samozrejme rozmýšľam, či to s tým elixírom mládí môže byť naozaj aspoň-trošku-pravda...;-) A že si ho nabudúce primiešam do čaju. Alebo do cereálií. Alebo ním radšej polejem palacinky... Oh, to by som ale potrebovala veľmi veľa sirupu... Asi ostanem bývať na tu. Na plantáži.

Forever young.

To je perfektný plán. O rakytníku som aj tak vždy počúvala len samé chválospevy a zázračnými účinkami opradené legendy. Až sme si domov kúpili rakytníkový olej a skúšali ho takmer na všetko (presne na to je totiž určený;-) - na pokožku, na vlasy, interne, externe...). Takže, keď ostanem tu, budem sa mocť do sýtosti dopovať vitamínom C (to je totiž povolené) a natierať sa vitalizujúcim rakytníkovým mliekom, až z toho moja pokožka bude celá vitálna. A ja tiež.
No a keby vás zaujímalo, ako sa toto telové mlieko pánovi z plantáže a pánom z Weledy vydarilo, poviem vám (bez toho, že by som sa nechala opiť sirupom;-), že náramne. A že sa z neho stalo telové mlieko rodinné. Pre svoju príjemne ľahkú (no nemôžem povedať, že vodovú) konzistenciu, pre svoju čerstvú vôňu, za ktorú asi môže zmes obsiahnutých éterických olejov, pre ten nemastný pocit, ktorý (ne)zanecháva je u nás doma toto mlieko v šikovnej fľaške s pumpičkou - produkt unisex. Nemastný-nesladký;-). Teda ľahký a svieži. V kúpeľni zanechá príjemnú vôňu citrusov a na vašej pokožke sametový závoj. A hodvábny pocit. A večer môžete pokojne vhupnúť do pyžama alebo ráno do šiat a nemusíte sa báť, že sa (večer) prilepíte o perinu. A možno sa (ráno) ani nebudete musieť voňavkovať. Hodvábny citrusovo-rakytníkový závoj bude totiž určite jemne povievať okolo vás ešte nejakú tú chvíľu. A presne tak sa mi to páči. Keď použijem niečo voňavé, chcem, aby ma tá vôňa aspoň nejaký čas sprevádzala a neostala nesmelo za dverami kúpeľne.

Lebo v tom prípade by som chcela/musela siahnuť po výrobku s rovnakou parfemáciou aj v izbe. A natrela si ním... napríklad ruky. A privoniavala a privoniavala. Až by som nakoniec nič nenapísala. Ale mala by som rakytníkom ošetrené packy... Ale nikto by sa o tom nedozvedel... Ale tento krém na ruky vraj brzdí starnutie každého typu pokožky... (Krém mládí?!) Ale o tom vám predsa napísať musím!
Lenže, všetko je vyriešené a oveľa jednoduchšie, než sa zdá. Lebo tento krém jemne žltej farby, ľahkej konzistencie a rovnako sviežej až citrusovej vône (ukrytej v kovovej tubičke), ktorý stojí na mojom pracovno-kozmetickom stole hneď vedľa počítača, si môžem užiť kedykoľvek chcem. Rúčky spanilé, nedočkavé nezamastí a ja tak môžem okamžite veselo ťukať do klávesnice. A aj keď vám nepíšem zo žiadnej kancelárie, tento krém by som pasovala za Krém Kancelársky, zvaný tiež pracovný. Isto taká kategória existuje. Sú do nej nominované všetky krémy, ktoré môžete použiť a bez váhania sa ihneď pustiť do práce. Chystať zmluvy, vydávať doklady či obracať bankovky...;-) Ja zmluvy nechystám, doklady nevydávam a bankovky neobraciam. Ale krémik oranžový mám pri počítači aj tak. A občas funguje (vďaka éterickým olejom) ako taká rýchla aromaterapia (aj bez aromalampy, v ktorej mávam najčastejšie a najradšej práve svieže vône grepu a citrusov). Na nočnom stolíku (bodkovanom kufri) mám síce na večerné pohladenie pripravený krém o niečo mastnejší a hutnejší, no verím, že na seba tí dvaja nežiarlia. Ale perfektne sa dopĺňajú. Žiarlivá kozmetika nemá u mňa na stole či stolíku miesto. Všetko musí pekne ladiť. A zapadať. Dopĺňať sa. A nerobiť problémy ani kozmetické rozbroje a prieky.;-) Na to som predsa až na ďalekú rakytníkovú plantáž necestovala. A vôbec:

Nedáte si za pohárik?
;-)


utorok 26. novembra 2013

DIY. For your eyes only.

Boli ste v nedeľu u Vivi? A videli ste to?! Ten rozjasňovač? Ten kúzelný highlighter? Mamma mia! Teda vlastne - Mary-Lou Manizer, jeho ctené meno. Ak ste to celé videli, už všetko viete. A stavím sa o čo chcete, že firme theBalm museli v tú povestnú nedeľu padať servery, z ich pokladne sa stopercentne začalo dymiť od preťaženia a v uličkách ich internetového obchodu musela nastať riadna tlačenica a trma-vrma. Ten článok a to dievča Mary-Lou mi načisto rozjasnili deň. Vivi nás totiž zo svojho oranžového telefónu všetkých rozjásane obvolala a o tom jasnom poklade, o Mary-Lou, jej osude i kráse nám rozpovedala tie najneuveriteľnejšie a najzaujímavejšie príbehy. A kde je skrytý príbeh, tam je skrytá aj moja túžba takú vec, taký poklad vlastniť. Noha na pedál, prst na spúšti, kurzor na tlačítku objednať. Poznáme to všetci (a kto nie, nech sa prihlási, ak sa nebojí). Bola nedeľa. A okrem tejto nervydrásajúcej drámy z väzenia, do ktorého sa Mary vraj pre svoju príliš peknú pleť dostala (áno, o tom všetkom mi Vivi stihla do telefónu povedať), bol pokojný novembrový deň... Až kým sa naším mestom neprehnala táto jasná správa: to musím mať! Lenže kým to všetko prejednám s Ježiškom, kým vydupem túto novú položku, kým ho presvedčím (aj keď, asi mu TO dám proste celé prečítať, pochopí dozaista dozlatista sám), musím čosi podniknúť. To čakanie nevydržím, neprečkám. Zlatý rozjasňovač, zlatý rozjasňovač... moment! Zatiaľ si nejaký vyrobím! Zabalím, vypekním, rozjasním. To zmierni tie muky a nekonečné čakanie... No. Toľko k myšlienkovým chodom a pochodom, poďme k činom. (A je načase, toto je zaručene ten najdlhší úvod v histórii tohto blogu.) ;-) Nech je mi odpustené a snáď neskončím za mrežami ako to dievča na M.

Zlatý rozjasňovač od Essence si asi neprial dostať sa mi pod ruky. Ale mal, chudáčik, smolu. Bol to nad slnko jasnejší kandidát na nedeľnú premenu. Len do akého šatu ho obliecť? Najlepší bol by nejaký papierový a aspoň trošku, trošičku retro. Ja som vedela, že sa mi tá papierová krabička na očné tiene od Oriflame raz nejako zíde. Bolo len otázkou času, kedy...


...kedy z nej vypáčim vnútro (nežne pilníčkom na nechty;-) a uložím do nej niečo iné. I stalo sa. Prišiel jej čas. Šup rozjasňovač zahriať nad sviečkou, obsah (opäť nežne) vylupnúť a kúskom obojstrannej pásky prilepiť do papierovej krabičky. Ale čo to? Krabička by prijala aj štedrejšiu dávku nového obsahu a trochu príliš veľká je. Koho to ale môže zastaviť? Mňa? Mary? Určite nie. Chodím po byte sem a tam, z hlavy sa mi dymí ako z e-shopu theBalm, rozmýšľam, vymýšľam, hľadám. A mám! Dokonale pasujúci, rozmerovo aj farbou vyhovujúci korálkový náramok. Jemne pozatláčam okolo zlatistého hajlajtéru a nestačím sa diviť: všetko pasuje, všetko drží ako pribité, všetko je tak, ako má byť. To mi dodáva odvahu pustiť sa do úbohého obalu aj zvonku...

Najskôr len opatrne a zvedavo odlepím okraj, no v druhej sekunde už je celá žltovlasá lejdy preč. Vrchnáčik bez rozmýšľania a pochybností maľujem na bielo a medzitým uvažujem nad čiernymi bodkami, nalepením fešného retro obrázku alebo červeného soba z vianočnej servítky, či o ozdobení zlatom... Zlato! Veď to je jasné ako facka (a rozjasňovač)! ...či nebodaj nie?

Ja myslím, že áno. Zlato k zlatu, guličky ku guličkám. Teda korálkom. To je jasné. A naviac, celé sa mi to hodí k štetcu;-).

theBalm to nie je. Ani Mary by kvôli nemu asi neskončila v putách. Ale ak s tým má šerif nejaký problém, nech si to so mnou príde vybaviť osobne. Pod vrchnáčikom mám ešte ukryté eso v rukáve. Niečo ružové, čo ho isto odzbrojí. Poviem mu: Sheriff...

...for your eyes only.

;-)


sobota 23. novembra 2013

Už sa teším, až ťa otvorím...

Nech si veľký a či malý, nech si ťa odkladám a šetrím už nejaký čas alebo som si ťa práve čerstvo priniesla z obchodu, teším sa na teba. Až ťa po prvýkrát otvorím, načnem, použijem, rozstrihnem obal alebo odšróbujem viečko. Isto si budeme rozumieť.

Ach, slávny Guerlain. Ustrihnem rožtek na tvojom čiernom štvorcovom obale a ty ma nadchneš, prekvapíš, očaríš...
Splníš všetky sľuby o perfektnosti a ja budem vyzerať ako Natalia Vodianova. Tenue de Perfection. Hm? Sľubuješ?

Tvoje fialové viečko so zlatým lemovaním otvorím snáď až pod stromčekom. Tie farby by si to zaslúžili. Ale asi to nevydržím. Vôňa a príchuť čiernych ríbezlí ma nikdy nenechajú chladnou. Aj keby toto mal byť ten najchladnejší november. Musím.
Musím ťa otvoriť. Please, be Tender (Care)...

Hups... teba som, tuším, už otvorila (samozrejme, kvôli foto;-). Najbelší, najsnehovejší lak v celom distrikte. GS Enamel 148.
Na prvé privoňanie voniaš ako biela farba. A budeš tak, dúfam, aj vyzerať. ;-) S prvým snehom vyrazíme do zasnežených ulíc. 

A ako budem vyzerať ja, to bude závisieť od tohto nového žltého parťáka k môjmu staršiemu žltému fešákovi.
Je čas na poriadny blending (brush)Bdellium Tools ma tak baví! Myslím, že pri dvoch určite neostane(m) ;-). 

No ale, aby ste si nemysleli, že som nejaká taká, čo jej len otváranie kozmetiky robí radosť a za celý deň si nevypije (teda, sa nenapije;-), teším sa na zvuk otvárania tejto bezva-bezovej plechovky, na to šumenie, na tú bazovú chuť, na to najlepšie ovo-pivo široko-ďaleko. A nemyslím si to len ja. Vraj je vyladěno samotnými pijáky. Čestné, že to tam píšu. A naviac - pivo s kvietkami a šelmou na obale - to sa len tak nevidí. A nepije. Dajme si.;-) Nazdravie! Netrápte sa, že je ešte ráno. Alk. len 2,0. ;-)


utorok 19. novembra 2013

Prvé narodky, ružový koláčik a článok číslo 95

Nestihla som ich okrúhlych sto. A už vôbec nie 127, koľko vás je prihlásených tu(♥). No aj to číslo 95 možno určitú symboliku má (a ak by aj nemalo, ja si stopercentne nejakú nájdem;-). A prinášam vám jedinečnú šancu sa o tom hneď aj presvedčiť...;-)


V ´95-tom som mala presne toľko rokov, aké je moje šťastné číslo;-). No nech mi nikto nehovorí, že toto je nejaká náhoda...;-)

95% fotiek (cca) vzniká na malom kúsku (asi 40x40cm) môjho inak veľkého stola. Na tom zbytku je totiž kopec kozmetiky, časopisov, zápisníkov, kozmetiky a kozmetiky;-). Dokonca aj keď chcem fotiť, musím z toho kúska "voľného" priestoru "trocha" kozmetiky poodsunúť. Snáď sa za to, chúďa, necíti odsunutá... budem sa jej musieť opýtať. Ale čo, predsa nebudem odsúvať svoje fotoštúdio (do kuchyne...). Na druhej strane - kozmetiku si musím hýčkať, keď ona hýčka mňa... Toto musím doriešiť. ;-)

95% článkov (no, možno aj o kúsok viac;-) vzniká absolútne spontánne, neplánovane a občas možno aj trošku nečakane. Rozhliadnem sa okolo seba, uvidím pekný lak, ešte krajší obal, niečo voňavé alebo chutné, dám tomu nadpis a... to všetko už si žije svojím vlastným životom. Veci mi skáču pred objektív, slová sa tlačia "na papier". A ja, aj po roku blogovania a 95-tich článkoch;-), sa tu stále cítim ako nováčik. Ktorý, keď sa povie blogerka, si nepredstaví seba, ktorý je vždy nadšený a prekvapený z každého ďalšieho člena svojho internetového zápisníku a na každé nové meno kliká so zvedavosťou a chuťou aspoň trošku sa "zoznámiť":-). Nováčik, ktorý stále objavuje, akú radosť dokáže urobiť nový komentár a zisťuje, že argument musím to kúpiť, lebo mám blog, nie je až taký odveci;-). A že má snáď niekto občas chuť (a dôveru) kúpiť si niečo, čo tu u mňa zahliadol? Ne(u)verím! To ma vždy tak úprimne a ohromne zaskočí, ale ešte úprimnejšie poteší!:-) A pritom ja sama tak rada a často nakupujem (nielen kozmetické) poklady, ktoré na mňa žmurkajú z mojich obľúbených blogov... Veď hovorím. Nováčik.;-)

No a o čom pojednáva posledný odstavec? Predsa o tom najdôležitejšom. Že bez vás by ma to tu na 95, teda vlastne na 100% nebavilo!;-) A preto všetkým menám tu, na FB i na Bloglovine (aj keď asi tuším, že sa niektoré prekrývajú;-), no o to je to pre mňa prekvapivejšie a mám z toho radosť obrovskú, že má niekto chuť sledovať tento blog na viacerých frontoch:-), ale aj všetkým menám, o ktorých neviem, no možno sem občas zablúdia cestami internetovými nevyspytateľnými, patrí moje vélikéé:


Ď A K U J E M !


Na krku červenú mašličku, na perách spokojný úsmev a nad sebou veľký ružový muffin. (Dnes) celá ja. ;-) Vďaka vám.
Isto sa o vás nezabudnem zmieniť Mikulášovi. Totiž, pristihla som ho chystať už nejaké darčeky...

♥ ♥ ♥ ♥ 


nedeľa 17. novembra 2013

Dnes si dáme do tela

Je nedeľa, treba si dať do tela. Trochu toho luxusu a rozmaznávania a... no počkať, snáď ste sa nebáli (a nemysleli si), že vás budem nútiť do nejakého tvrdého tréningu alebo zdravého stravovania bez maškŕt. Taký deň a taký článok by som vám predsa naservírovať nemohla.;-) To se přece nedělá. A už vôbec nie v nedeľu. Aj keď prvá foto vyzerá až nebezpečne zdravo, uznávam...

Ale ak si so mnou dáte pohár čerstvo vymačkanej pomarančovej šťavy (náhodou sa nám tu zišlo zopár pomarančov, čo nebýva tak častým zvykom;-), ukážem vám svoj nový malý chutný poklad: banánový balzám na pery od Crazy Rumors. S dokonalou vôňou (hádate správne) banánu;-), ktorý je... ani nie príliš sladký, ani nedozretý, ani prezretý, a ktorého vôňa nie je umelá, ale - presná. Úžasná, voňavá, mňam! Dokonalý Banana Split, kedykoľvek dostanem chuť (a to je veru často). S malým kornútkom a jedným kopčekom zmrzliny na obale. To je u mňa momentálne numero uno banano. Najlepšia príchuť na svete.

No a keďže je tá nedeľa a ja nám servírujem dobroty, ktoré si doprajem len z času na čas (napríklad ako pomaranče;-), v deň, kedy sa rozhodnem urobiť si taký malý sviatok a použiť všetko, do čoho mi je inokedy až ľúto siahnuť, myslím, že je najvyšší čas na masku. Ale nie hocijakú. Je čas na masku nedeľnú. Na účinky vilínu a sedmikrásky. V nedeľu je skrátka čas na zázraky. A preto je v mojom dnešnom menu sypká ílová čistiaca maska Dr. Hauschka v opálovom kelímku. Ale to nie je všetko. Keď dostane niečo výnimočné moja pleť, pýtajú si čosi aj zuby. (Ach jaj, sú ako deti...) Ale zuby (a deti) treba poslúchať. Tie moje (zuby) si najčastejšie vyprosíkajú škoricovú ústnu vodu (na foto vzadu) od firmy Jason, ktorá už ale tiež putovala do staronového obalu, a ktorá im chutí zo všetkých ústnych vôd na svete najviac. No ešte aby nie, z takej peknej fľašky;-).

Ale na ruky, na ruky tiež nezabúdať. Na tie moje myslí malý modrý a z celého kŕdľa krémov na ruky najmilší vtáčik od Etude House. Celé dni tu verne stojí, mojim rukám po boku. Pozerá a dozerá na to, ako sú na tom. Ale siahnuť doňho pre kúštik jeho klasicky krásne krémovo voňajúceho obsahu, to musí prísť deň ako sen... teda vlastne deň ako je tento (prepáčte, trošku som sa zasnívala, keď vidím, ako sa k sebe s detskou penou do kúpeľa túlia;-). Je to láska? Určite áno, veď pozrite na to srdiečko...
Ale k tej pene do kúpeľa (snáď od značky Babylove? - nálepka z obalu išla totiž okamžite dole;-) by som sa rada pritúlila aj ja. Našla som ju v DM, ovoniavajúc jednu penu za druhou. Táto voňala po levanduli, vyzerala tak nežne, príjemne, relaxačne a láskyplne, že jej nešlo odolať. Snáď teda dnes svoje levanduľové sľuby a láskyplné prísľuby naplní až po okraj mojej vane...

A keď z tej vane a levanduľovej peny výjdem, na teplý radiátor na chvíľočku položím rozpustiť neparfémovaný olej Monoi de Tahiti a do vlasov votriem kvapôčku suchého oleja od Nuxe. Celkom chutný dezert za dnešným kozmetickým menu, myslím si.

Dať si občas do tela nie je vôbec také márne... ;-)



nedeľa 10. novembra 2013

Neobyčajný život obyčajnej fľašky

Keď k nám domov pribudla plná taška starých sklenených koreničiek od jedného dobrého známeho, nastali u nás malé Vianoce. Taký poklad! Veľké, malé, biele, hnedé, s úzkym aj širokým hrdlom, s krásnymi sklenenými štuplíkmi, niektoré ešte s nálepkami, popiskami, a dokonca aj koreninami;-). Mať takého známeho, ktorý takúto vzácnosť zoberie z rodinnej chalupy a vás určí za "náhradných rodičov" starožitných fľašiek, lebo vie, že im dáte lásku a využitie;-), to je skrátka radosť a šťastie. Koreničky beriete do ruky opatrne, jednu po druhej, obzeráte, obdivujete a rozmýšľate, na ktorej poličke im bude najlepšie...

Aspoň tak tomu bolo u nás. Koreničky dostali poriadny kúpeľ, zbavili sa starého šatu, obsahu i nálepiek.
A kým sa sušili na kvietkovanej utierke, zrodil sa malý, kozmetický, nekoreničkový, trochu márnivý (nie však márny) plán...

"TY nebudeš korenička. Nie. TY budeš moja krásne starodávne balená pleťová voda. Nebudeš stáť v kuchyni, ale na mojom kozmetickom stolíku. A každé ráno, keď ťa chytím do rúk, otvorím ťa, zacítim tú citrónovo-grepovú vôňu a začujem ten príjemný zvuk zdvihnutého vrchnáčika a cinkot skla... skrátka každé také ráno bude úžasné. Akoby som sa (si ma) preniesla v čase."
  
Už len málinko ju vyparádim. Veľa jej toho netreba. Len nedávno som ju zbavila starej nálepky, a tak novou ju "zakrývať" nebudem. Ale mašlička - mašlička sa bude hodiť.

Hnedé sklo a modrý "motýlik" (aby ladil s etiketou od Nobilisu)... ach, myslím, že jej to náramne pristane. Čo poviete? Už len začleniť ju do kozmetického kolektívu. Ja však verím (natoľko svoju kozmetiku poznám), že medzi ňu perfektne zapadne. :-)

A len čo som to vyslovila a dopísala, moja nová sklenená fešanda už si našla miesto medzi "svojimi". No a zdá sa, že je so svojím novým životom, domovom a šatom spokojná rovnako ako ja. Aj ostatná kozmetika vyzerá zrazu akosi spokojnejšie, šťastnejšie, úplnejšie. Áno, presne toto nám chýbalo. Klasicky krásna, jednoduchá, starými časmi voňajúca (ne)obyčajná fľaška. Ktorá dodá mojej rôznorodej zbierke tvár. Charakter. Punc a štýl. A modernej kúpeľni útulnosť. Hovorím. Poklad!

Áách, mohla by som sa na ten poklad, ako prinesený z nejakej starej lekárne (či vlastne kuchyne), pozerať celú večnosť... 
Moment, veď aj môžem! Mám ho predsa priamo tu, na kozmetickom stolíku. Koľko radosti sa zmestí do takej malej fľašky!

Keď nám dá život citróny, urobme si citronádu. Hovorí sa. A keď nám dá krásnu koreničku, využime ju. Hovorím ja.;-)


Príjemne (ne)obyčajnú nedeľu!


piatok 8. novembra 2013

Princ a Večernica

Ako z rozprávky. Taký je aj ďalší z pieskových lakov od Gabrielly a ja som už načisto presvedčená, že značka Gabriella Salvete v skutočnosti nie je kozmetickou značkou, ale piesočným kráľovstvom. Kde každá vežička jeho paláca je zdobená iným odtieňom týchto nádherných a hviezdnych lakov, kde dvorné dámy majú dokonalú manikúru, kde je každý večer honosný večierok hodný princeznej Večernice. Iba tak by sa dal vysvetliť nadprirodzene krásny obsah fľaštičky s menom Mistero Grey...

Žiari ako drahé kamene, trbliece sa do ďaleka. Celé kráľovstvo by dokázal rozsvietiť.

Svoj hrubý, šedostrieborný povrch so skôr matným efektom nádherne dopĺňa niekoľkými väčšími trblietkami, ktoré sa pri lakovaní na každý spanilý prštek dostanú v dokonalom množstve a pomere. Vytvoria tak obraz luxusný a nevídaný.


A na slnku alebo dopade svetla na ruku dvornej dámy, alebo samotnej Večernice, zalesknú sa ctené nechty, akoby boli posypané strieborným čarovným (nechcem znova prízvukovať, že rozprávkovým) práškom.


Také nechty potom vyzerajú, akoby si parádivá "dvoranka" prsty namočila do striebornej studne. A vytiahla z nej trblietavý, žiariaci, úchvatný poklad. Tá studňa si neoddýchla od chvíle, čo ju v tom kráľovstve udatný princ pre svoju Večernicu vykopal.


No nechodí sa k nej po vodu, ale po drahé kamene, rozomleté a ukryté v sklenenom poháriku.

Nedá sa z neho piť, ale tá krása je taká dychberúca, okúzľujúca a jedinečná, že na nejakú vodu by si pri tej studni žiadna parádnica túžiaca po trblietavom šťastí, ani len nepomyslela.

Každá do studne nakúka, nakláňa sa a dúfa, že je v nej ešte dosť toho tekutého piesku s fialkovým podtónom, a že jej na tri vrstvy, ktoré si pre dokonalý efekt zaumienila, vystačí.

A že keď na kráľovstvo padne večer, zavrie svoju vzácnu fľaštičku, nasadí ligotavé náušnice a vytratí sa pod rúškom tmy. Kam? Ako to už v rozprávkach býva, nie všetko je prezradené a príbehy sú často opradené tajomstvom. Žiadnym tajomstvom však neostane, že lak Mistero Grey je hodný kráľovskej pokladnice i kráľovského titulu. Pasujem ho teda za rytiera v zbroji žiarivej.♥



streda 6. novembra 2013

Ach, tie nákupy

V chladnejších mesiacoch je pre mňa nakupovanie o trošku menšia zábava než na jar či v lete. Na nejaké zatepľovanie šatníka sa až tak neteším, ďalší rolák do zbierky sa mi zdá byť nudný, ďalší kabát zasa už trošku nad rozpočet. Ani kabelky v zime príliš nestriedam a mám pocit, že ani nové šperky alebo bižu nepotrebujem, veď aj tak pod tým novým rolákom a starým kabátom vidieť nebudú;-). Ale sú aj také jesenné dni a také nákupy, ktoré potešia a uspokoja nadmieru. Napríklad ako včera...

Aby ste vedeli, pomaličky sa začínam vianočne zásobovať darčekovými papierovými taškami. Tie môjmu oku nikdy neuniknú. Farebné, pokreslené, s jelenčekmi, sovami, postavičkami, "štrikovanou" potlačou alebo mašličkovou aplikáciou. Papierové tašky sú proste super! A darovať darček v nejakej pestrej alebo vtipnej, s obrázkom, ktorý vystihuje obdarovanú osobu (alebo napovedá niečo o ukrytom darčeku)... to je, podľa mňa, oveľa väčšia zábava. A keď žiadnu vhodnú, vtipnú, ideálnu tašku nezoženiem, pokreslím si ju sama. A bude. Že čo bude? No predsa zábava! Opäť. :-)

A čo bude toto tu? To najpríjemnejšie, najúžasnejšie, najjemnejšie sprchovanie. Tri-štyyy-ri! Od-téé-raz! Lebo neskutočné sa stalo skutočným, lebo nezohnateľné sa stalo mojím. Hneď ráno, cestou pre veľké ranné nákupné kapučíno, Manufaktura splnila môj sen. V jej obchodíku stopercentne nakupuje aj malá morská víla. A ak nie, mala by. Majú tam totiž tieto morské poklady, ktoré všemožne zháňam už odvtedy, ako na mňa zažmurkali u Vivi. :-) A aj keď jej morskí kúpeľňoví pomocníci sú z iného obchodíku, dúfam, že moje karibské dievča bude rovnako šikovné, ako to jej:-). Musím sa priznať, že tento ranný úlovok (z mora) ma okamžite zmotivoval začať šľachtiť kúpeľňu a vytvoriť mu ideálne podmienky na bývanie u nás. Stačilo hubku prvýkrát namočiť, ucítiť tú jemnosť a úžasne autentickú morskú vôňu a hneď som zatúžila premeniť svoju vaňu na miesto, v ktorom by mala okamžite chuť okúpať sa aj tá malá morská víla;-).

Čo mám povedať tu? Srdce sa mi rozbúchalo a na tvári blažený úsmev. Ak mi dovolíte malé entrée, dlho vás nezdržím.
Bude to samé ach a och & I love you, moje kotníkové Ecco botky do robotky, fialové, krásne, úžasné. ♥ Ja vás milujem!

(Vy sa nezvyknete s topánkami rozprávať?;-)

Ja áno. A aj s kabelkami. Hlavne, ak je na nich Mr. Style: James Bond;-). A kto bude tá Mrs. Chic? Hmm, to budem asi ja...;-) No ale, dosť bolo srandičiek, toto je vážne;-). Kabelku, ako je táto - v "recyklovanom" štýle, akoby ušitú z kúskov časopisu, s dlhou striebornou retiazkou - takú kabelku som skrátka potrebovala. No, možno viac chcela než potrebovala, ale všetci dobre vieme, že medzi chcem a potrebujem nie je žiadny priepastný rozdiel... ;-)

Horšie je to ale v opačnom prípade. Keď niečo potrebujem, ale nechcemVtedy je nákup neveselý, tvárim sa kyslo a otrávene. Do športového obchodu ma treba dotlačiť (najlepšie je však sľúbiť mi následnú kávu a koláčik). No keď už to musí byť a predsalen sa vám podarí ma k vešiaku s bundami nasilu dostlačiť, vystrčím rožky a kúpim si to najružovejšie a najkrikľavejšie, čo tam nájdem. Nie nie, vôbec nie naschvál;-). "Ak nie túto, tak žiadnu." - hovorí čert na pleci rozhodným tónom, v ktorom nie je ani náznak priestoru na diskusiu. A keďže na každom nákupe musím nájsť pozitívum, niečo, čo ma na tej veci baví, teší, niečo, čo sa mi páči, našla som si to aj na tejto bundičke - predĺžený rukáv, do ktorého strčíte palec a vietor nemá šancu dostať sa vám pod kožu. Teda pod rukáv. No nie sú tie športové bundy super?! ;-) 


Predsalen mám ale asi väčšiu radosť z tej kabelky;-).

Tak, ja idem dokončiť to krášlenie a dizajnovanie kúpeľne (a potom aj seba). Daniel Craig (ma) čaká!;-)


nedeľa 3. novembra 2013

Ako som svoj jesenný rúž našla

Nebyť jedného malého (ušatého) háčiku, bol by to na-seba-pyšný príbeh o tom, ako som konečne našla tú pravú, tú dokonalú, tú vysnívanú... farbu jesenného rúžu. No, veď už bolo načase (šepká mi niekto do ucha ukazujúc na kalendár). Lenže október bol ešte príliš teplý a slnečný na to, aby ma pochytila jesenná panika, že ten svoj presný a úžasný rúž ešte nemám. Poznáte to.

Ale asi ešte nepoznáte tohto tu. Teda týchto tu. Zoznámte sa, prosím, to je ten malý háčik ušatý. Celá pravda je totiž taká, že som svoj jesenný rúž nenašla ja (sama). Našiel ho tento zajačik. Ale nie je to rúž jeden, ale dva. Lenže z dvoch - bude jeden. Celé je to akési pomotané. Pomiešané, ako dva rúže...;-) Jeden z Ňjú Yorku od Maybelline, druhý z Londónu od Rimmel

Tu ich máme. Ležia si tu a odpočívajú, a pritom ich čaká toľko práce! Z ruky (ani z pier) ich nedám, nepustím. Nech novembru predvedú, čo dokážu. Najskôr závoj ružového Hot Plum nech pery zahalí, a potom nech temnejšia (no stále krásna) Cutting Edge svojmu názvu dostojí.

Kým letná Hot Plum dáva maľbe krikľavejší, výrazný ružový nádych, s krásne tmavou, plnou, sýtou slivkovou Cutting Edge domaľujem na svoje pery obraz jesene. Ktorého ročného obdobia bude na tom obraze viac, je už len v mojich rukách. A to ma na tom baví (okrem krásneho nového odtieňu) asi najviac. Môžem si svoj obraz maľovať podľa počasia, nálady a oblečenia.

No, a keď sme pri tom oblečení, patrí sa vysvetliť, ako zajačik k týmto dvom farbám (snúbiacich sa v jednu spoločnú) prišiel. Asi by ma riadne vyťahal za uši (a svoje maľované srdce z labiek už nepustil), keby som vám povedala, keby som vám priznala, že to bola jedna veľká náhoda...

A že tá náhoda vznikla v jeden náhodný večer, kedy som si ho - celého mäkkučkého, huňatého, teplučkého, príjemného, v maslovo-bielej postielke ležiaceho odniesla domov z náhodnej prechádzky okolo náhodného obchodu. A jeho farba zdala sa mi taká krásna, že som ju chcela okamžite mať/nosiť aj na perách. Farba nie príliš tmavá a prísna, ale zato ani sladká, jeseň neevokujúca ružová. Chcela tomu táto náhoda (a či osud), že v kabelke ležali si v ten večer práve tieto dva rúže, ktoré sa ako mávnutím čarovného prútiku (či skôr štetca) premenili na môj nový Hot Edge. Alebo skôr Cutting Plum? Ehm, berme to zatiaľ ako pracovný názov. ;-)

Nech už sa ale bude volať akokoľvek, svoju novú (malú miešanú;) farbu tých dvoch rúžov milujem. A huňatého zajačika tiež. 

Veď ma predsa inšpiroval. :-)



Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...