Vždy som ho chcela. Ten lak s čiernou mašličkou na krku. Aspoň jeden. Aspoň raz. Skúsiť a mať. A s Ciaté LONDON tak môcť zaspomínať na svoje (dávne) londýnske leto a jedny krásne prázdniny. Farebné spomienky nájsť v malej fľaštičke a nalakovať si ich na nechty. Prázdniny síce končia, no ja sa leta ešte nemienim vzdať. Ešte si dajme jedno posledné prázdninové blues...
A naším sprievodcom nebude nikto iný než jeho anglická výsosť v navýsosť krásnom odtieni Holiday Blues. Ale nebude na to sám, lebo v Ciaté (teda vlastne v Londýne) nie ste nikdy sami. Vždy je tam dostatok farieb, svetiel, lesku, nápadov, tvorivosti, kultúr, ľudí, umelcov, nápadností a pestrostí... A tak aj moje prázdninové blues lakovanie spestrí ešte jedna kreatívna krabička.
Krabička for very colourfoil manicure (inšpirovaná londýnskymi pouličnými umelcami) s tým správnym anglickým názvom KALEIDOSCOPIC KLASH. S malým lepidielkom a blyšťavými štvorčekmi pre krásny (prekrásny), až holografický efekt. A s lakom mentolovej farby, ktorý však cestu za mnou nezvládol, chudáčik, a za ktorého bol náhradne vyslaný práve môj prázdninový bluesman. Všetci sú doma, a tak už niet na čo čakať. Treba sa pustiť do lakovania, z malej mentolovej obálky so zlatým logom vysypať všetky farebné fólie, otvoriť lepidlo a štetcom na necht namaľovať niečo letné. Nechať lepidlo chvíľku zaschnúť, na predmaľovaný motív priložiť fóliu, jemne pritlačiť a rýchlo strhnúť. A nestačiť sa čudovať, ako vám na nechtoch rozkvitajú tak trochu avantgardné kvety.;-) Lupienok po lupienku, jeden vydarenejší, iný menej alebo iný/inde, než ste ho chceli.
Ale na dokonalosť sa tu nehrá. Práve v tom je Londýn set zábavný. V tom, že je každý kvet iný a jedinečný.
Ružových, modrých, zlatých, strieborných a červených štvorčekov je v sete nekonečne. Pri jednom kvete teda neostávam a na trojvrstvový kabátik prázdninového laku snažím sa namaľovať/prilepiť ďalšie. Jednoduché to tak úplne nie je, ale nevzdávam sa (a myslím na Hogartha). Fólia je jemná a rada sa prilepí aj tam, kde ste jej to nekázali. Napríklad na už vytvorený lupienok.
Ale rozkazovať londýnskej fólii? Svet nevidel. A to je jedine dobre. Inak by neuvidel, čo sama (od seba) občas dokáže.
Dá vašej maľbe punc a jedinečnú patinu. Nebude "podľa šablóny", ale skôr dielom náhody.
(a aby nebola skôr dielom nehody, treba ju na záver poriadne priesvitným lakom zafixovať)
Lupienky na nechtoch nevydržia večne, ale aj v prírode odkvitajú (a rozkvitajú nové). A zo všetkých tých fólii si ich môžem namaľovať koľko chcem a aké chcem. Vlastne to nabudúce vôbec nemusia byť (a asi ani nebudú) kvety. Možno skôr niečo abstraktné... alebo radšej geometrické...? Jednofarebné, dvojfarebné, plnofarebné, holografické... proste C O L O U R F O I L !
Tak ja teda ešte chvíľočku zostanem v tom svojom modrom opojení, a ak niekde v diaľke budete počuť tóny letného prázdninového blues, vedzte, že za to nemôžem ja, ale jeden prekrásny lak s mašličkou a jedna kreatívna, čarovná krabička.:-)
A Londýn, of course!