štvrtok, 28. novembra 2013

Nájdete ma na plantáži

Konkrétne na tej rakytníkovej. Kde som sa tam zobrala? To nie ja. To ma tam zaviedla Weleda. Vraj mi chce ukázať nejakú kozmetiku (a na to ja počujem), fľašku plnú vitamínov (ou jes!) a jedného sympatického pána, ktorý so svojou rodinou pre Weledu rakytník už roky rokúce pestuje. Hm, kozmetika, drinky, sympatický pán a slnkom zaliata plantáž... to neznie zle! Najmä v novembri. Idem. A zvedavo nakúkam, čo sa na konci cesty skrýva. Už zdiaľky rozoznávam záplavu zelenej a oranžovej. To bude zdravé! Ale aby sme na to všetko dobre videli, musíme najskôr odhrnúť vetvičky rakytníkových kríkov, ktoré tu všade rastú.


Ešte predtým (alebo hneď potom?) nás však na rakytníkovej plantáži vítajú pohárikom tajomného nápoja. Príjemný zvyk...;-)

No skôr, než ochutnám, obzerám si ťažkú sklenenú fľašku s nápismi ako Bio či Elixier zo všetkých strán. A v hlave zatiaľ na oranžovú etiketu pomyselne pripisujem nápis Bio elixír mládí (aj keď som ho ešte zatiaľ neochutnala). Ale čo má na sebe napísané Elixier, to musí byť zdravé. A zázračné. Ako v tej rozprávke. A možno som sa ani veľmi nemýlila. Ujo plantážnik ma núka záhadným nápojom čoraz presvedčivejšie a medzitým mi nadšene (ako to už u ujov plantážnikov býva) rozpráva o jeho účinkoch. O jeho obsahu a vyberanej chuti. Ale keď vidí, ako nedôverčivo sa na informáciu o dobrej chuti rakytníku tvárim, pozrie sa potmehúdsky, očami múdreho človeka, ktorý vie, že chuť a vôňa týchto oranžových bobuliek (a ich oleja) nie je každému príjemná, a pobavene zvolá: Tak už ochutnaj! 
So všetkou opatrnosťou privoniavam k zelenej fľaši a zacítim akoby trochu ovocnú, trochu zeleninovú šťavu. Či skôr dreň. A med. Áno, med určite. A niekde vedľa toho aj vôňu oranžových plodov rakytníku. Vôňu nevšednú, ale nie nepríjemnú... Nie čisto sladkú, ani čisto ovocnú... (Prepáčte, ťažko sa to popisuje, keďže som nikdy predtým žiadny elixír mládí neochutnávala.;-) Vôňou som však k ochutnávke celkom posmelená a prosím si z elixíru namiešať malinovku v tom správnom pomere (a nahlasujem si aspoň dve polievkové lyžice na dvojdecový pohárik). A neviem, či je to tým, ako zaujímavo všetky tie informácie o rakytníku znejú, ale pohárik s malinovkou vypijem na jeden šup. A pýtam si ešte ochutnávku čistého sirupu. Na lyžičku. Veď to je dobrota! Kyslosladká ako jabĺčko. Hustá ako domáce šťavy. Osladené hustým medom. No toto! A ja som sa tak bála...
Takže, kým mi ujo plantážnik rozpráva o tom, aký je rakytníkový BIO sirup zdravý, ako podporuje našu imunitu, koľko vitamínu C obsahuje, ako zvyšuje odolnosť voči stresu a pod., ja si mlsne a trošku nevychovane dolievam sirup na lyžičku (veď odporúčané množstvo je 2-3 čajové lyžičky 2-3x denne), spokojne pohupujem nohami a počúvam (a samozrejme rozmýšľam, či to s tým elixírom mládí môže byť naozaj aspoň-trošku-pravda...;-) A že si ho nabudúce primiešam do čaju. Alebo do cereálií. Alebo ním radšej polejem palacinky... Oh, to by som ale potrebovala veľmi veľa sirupu... Asi ostanem bývať na tu. Na plantáži.

Forever young.

To je perfektný plán. O rakytníku som aj tak vždy počúvala len samé chválospevy a zázračnými účinkami opradené legendy. Až sme si domov kúpili rakytníkový olej a skúšali ho takmer na všetko (presne na to je totiž určený;-) - na pokožku, na vlasy, interne, externe...). Takže, keď ostanem tu, budem sa mocť do sýtosti dopovať vitamínom C (to je totiž povolené) a natierať sa vitalizujúcim rakytníkovým mliekom, až z toho moja pokožka bude celá vitálna. A ja tiež.
No a keby vás zaujímalo, ako sa toto telové mlieko pánovi z plantáže a pánom z Weledy vydarilo, poviem vám (bez toho, že by som sa nechala opiť sirupom;-), že náramne. A že sa z neho stalo telové mlieko rodinné. Pre svoju príjemne ľahkú (no nemôžem povedať, že vodovú) konzistenciu, pre svoju čerstvú vôňu, za ktorú asi môže zmes obsiahnutých éterických olejov, pre ten nemastný pocit, ktorý (ne)zanecháva je u nás doma toto mlieko v šikovnej fľaške s pumpičkou - produkt unisex. Nemastný-nesladký;-). Teda ľahký a svieži. V kúpeľni zanechá príjemnú vôňu citrusov a na vašej pokožke sametový závoj. A hodvábny pocit. A večer môžete pokojne vhupnúť do pyžama alebo ráno do šiat a nemusíte sa báť, že sa (večer) prilepíte o perinu. A možno sa (ráno) ani nebudete musieť voňavkovať. Hodvábny citrusovo-rakytníkový závoj bude totiž určite jemne povievať okolo vás ešte nejakú tú chvíľu. A presne tak sa mi to páči. Keď použijem niečo voňavé, chcem, aby ma tá vôňa aspoň nejaký čas sprevádzala a neostala nesmelo za dverami kúpeľne.

Lebo v tom prípade by som chcela/musela siahnuť po výrobku s rovnakou parfemáciou aj v izbe. A natrela si ním... napríklad ruky. A privoniavala a privoniavala. Až by som nakoniec nič nenapísala. Ale mala by som rakytníkom ošetrené packy... Ale nikto by sa o tom nedozvedel... Ale tento krém na ruky vraj brzdí starnutie každého typu pokožky... (Krém mládí?!) Ale o tom vám predsa napísať musím!
Lenže, všetko je vyriešené a oveľa jednoduchšie, než sa zdá. Lebo tento krém jemne žltej farby, ľahkej konzistencie a rovnako sviežej až citrusovej vône (ukrytej v kovovej tubičke), ktorý stojí na mojom pracovno-kozmetickom stole hneď vedľa počítača, si môžem užiť kedykoľvek chcem. Rúčky spanilé, nedočkavé nezamastí a ja tak môžem okamžite veselo ťukať do klávesnice. A aj keď vám nepíšem zo žiadnej kancelárie, tento krém by som pasovala za Krém Kancelársky, zvaný tiež pracovný. Isto taká kategória existuje. Sú do nej nominované všetky krémy, ktoré môžete použiť a bez váhania sa ihneď pustiť do práce. Chystať zmluvy, vydávať doklady či obracať bankovky...;-) Ja zmluvy nechystám, doklady nevydávam a bankovky neobraciam. Ale krémik oranžový mám pri počítači aj tak. A občas funguje (vďaka éterickým olejom) ako taká rýchla aromaterapia (aj bez aromalampy, v ktorej mávam najčastejšie a najradšej práve svieže vône grepu a citrusov). Na nočnom stolíku (bodkovanom kufri) mám síce na večerné pohladenie pripravený krém o niečo mastnejší a hutnejší, no verím, že na seba tí dvaja nežiarlia. Ale perfektne sa dopĺňajú. Žiarlivá kozmetika nemá u mňa na stole či stolíku miesto. Všetko musí pekne ladiť. A zapadať. Dopĺňať sa. A nerobiť problémy ani kozmetické rozbroje a prieky.;-) Na to som predsa až na ďalekú rakytníkovú plantáž necestovala. A vôbec:

Nedáte si za pohárik?
;-)


6 komentárov:

  1. to jsou tak dokonalé fotky ♥ krása. a super píšeš, skvěle se to čte!:)
    Once Upon a Time

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka Katarínka! To sa tiež tak skvelo číta;-), a o to lepšie sa mi potom píše! :o)

      Odstrániť
  2. Raktytník je skvělý, máme z něj doma i bonbóny, ty teda moc zdravé nejsou :D Ale třeba olej z něj je dobrý místo různých vitamínových tablet
    A ty fotky jsou nádherné! :)

    http://anesagill.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máš pravdu Anes, ten olej má byť superzdravýaprospešný:-), ale moc mi nechutí... zato také rakytníkové cukríky, fíha, tie by mi chutili určite.:D Vitamíny v cukríkoch, tie sú naj;-).
      Ďakujem ti, zlatá si!♥ :-)

      Odstrániť
  3. Zrovna tenhle týden jsem si prvně v životě pochutnávala na teploučkém rakytníkovém moštu. Takže tímhle krásným článkem jsi mi opravdu kápla do noty (a kdyby jen do ní ;-), Dandelijonka! :-) Mám chuť vyzkoušet všechno, o čem píšeš. Nejdřív sirup a hned poté krém na ruce, na ty mám chuť největší :-) Zkrátka se Weledě budu muset podívat na zoubek :-) Krásně pošmournou neděli přeje Niki :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čože? Teplučký rakytníkový mušt?! Tomu jakživ neuverím, že niečo také neobvyklé a superchutne znejúce existuje. Nie nie. Až kým to neochutnám.;-) Niki, ďakujem ti za oboznámenie ma s takou lahôdkou, to musím preskúmať! Alebo, ak pôjdeš najbližšie okolo s lahvinkou, nezastavíš sa? Požičiam ti rakytníkový krémik na ruky...;-)) Krásny prvodecembrový večer!:-)

      Odstrániť

Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...