utorok, 12. februára 2013

Utorkové prekvapenia, dobroty a radosti

Skoro ako René mládenca príhody a skúsenosti. Mal by zo mňa Jozef Ignác Bajza (utorkovú) radosť. Ja mám ale radosť inú - dnes ráno ma v posteli prekvapilo kinderko:) A v ňom veľká vychytávka, o ktorej som ešte netušila, keď som tento á la J.I.Bajza článok pripravovala a dnešný deň si plánovala...


Taký deň s kinderkom na vankúši začína úplne inak ako iné dni. Oči sú ešte zalepené, no pery už sa usmievajú. Ruka stíska studené pozlátko, fantázia pracuje naplno a chuť preveliká sa dostaví na karamelové latté...

Cez uško kávového hrnčeka zdá sa byť svet plný rozprávkových postavičiek. Beriem malého šmolka, starú belgickú mapu, ktorá už od ležania na okennej parapete zmenila svoju farbu z červenej na ružovú, a prejdeme sa nostalgicky po navštívených miestach. To sme však ešte - šmolko ani ja netušili, čím nás prekvapí čokoládové vajíčko (ale všetko má svoj čas)...


Na líca si nachystám tie najružovejšie farby, aké doma nájdem a do sovičkového diára si poznačím, že 12. február je radostný deň. Nie, že by sa také niečo dalo zabudnúť, ale diár je diár a má svoje očakávania.


Múdre sovy vybrali mi na dnes naozaj príhodnú vôňu. Veselú, hravú, Pedrovo-bublifukovú Jimmy Choo. Fakt sú to múdre stvory, tieto fialové sovy. Snáď si nimi nechám radiť aj vo veciach mnohých iných. A keďže isto platí - čím staršia sova, tým múdrejšia, verím, že ich rady budú čím ďalej, tým lepšie:)


Pozorujúc však dianie na strome pod oknami, tunajšiemu havranovi sa môj sovičkový diár akosi nepozdáva... No nič, skúsim ho ponúknuť lineckými koláčikmi, ktoré som včera dostala od mamy a budem dúfať, že domáci marhuľový džem mu nachvíľu zalepí ten namosúrený zobáčik. Lenže na strome je už aj sojka a brúsi si zuby na moje milované chrumky. A keďže na ich obale sa píše: Chrumky arašidové - pochúťka k nápojom, nakoniec prídem aj o tú kávu. Lebo čo je na chrumkách psané, to je dané. Mám to márne.


Prekvapko z kinderka si však vziať nedám, lebo je to tá najpotrebnejšia vec, akú k cestovaniu po mape so šmolkom potrebujeme! Zázračné červené sklíčko, cez ktoré objavíme každé zákutie mesta Bruggy, zájdeme za každý roh a nič nám neunikne. A budeme tajne dúfať, že za niektorým z tých rohov stretneme Colina Farrella;) Alebo éterickú Clémence Poésy


Please...wish me luck In Bruges ;)

Edit: No a aby tento deň dal svojej dokonalosti za svoje, správa, že ma doma čakajú dva očakávané balíčky objednanej kozmetiky, snáď už uzatvára dnešné milé prekvapenia. Chcem si nejaké ušteriť aj na zajtra!:) Čarovný utorok všetkým šmolkom!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Next previous home
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...