Jej laky akoby rozprávali príbehy. Raz pastelový, inokedy malinový. Tie príbehy boli zatiaľ letné, nežné a romantické... Nie však dnes. V zástupe jemných, ružových a fialových fľaštičiek stál ON. Stál úplne na konci a pri mojom letmom pohľade na lakovú poličku v stojane sa jemne zaleskol. Ako keď padá hviezda. Venovali sme si ešte jeden dlhší pohľad a v tom pohľade bol sľub nepoznaného, nového, odvážneho príbehu. Nášho nočného výletu vo dvojici po mliečnej dráhe.
Hoci nebol z hviezdnej kolekcie STARS, jeho jemné strieborné trblietky, plávajúce v čierno-čiernej tme, mi okamžite pripomenuli hviezdny prach. Nočnú oblohu posiatu drobnými hviezdami.
A aj keď sa taká nočná obloha či čierny lak môžu zdať temnými, práve hviezdy (a mikrotrblietky) z nich robia niečo viac. Niečo čarovnejšie, neobyčajnejšie, krajšie. Niečo, čím vás upútajú na prvý pohľad.
Hviezdy skrátka k nočnému nebu patria. A tak nesmeli chýbať ani nám na našom hviezdnom výlete.
Stráviť večer (a noc) v spoločnosti môjho "kapitána" 117 bolo ako zažiť nové dobrodružstvo. Čierne laky mi spoločnosť nerobia často, ba takmer vôbec. No tento bude výnimkou. Prečo? Hm... je to vo hviezdach;-).
Snáď ho ostatné laky prijmú medzi seba. Aj keď - veľmi sa o neho nebojím. Už v zástupe svojich kolegov z lakovej posádky Gabrielly Salvete vyzeral tak, že vzbudzuje prirodzený rešpekt. Že má svoju hrdosť.
A je si vedomý svojej sily a výnimočnosti.
No nie je krásny a veľkolepý?
Jeho lesk a jemné hviezdne trblietanie, ktoré v odleskoch mesiaca dostávajú nový rozmer...
V tom všetkom jej jeho moc, čaro, až rozprávkovosť.
Niektoré hviezdy skrátka nikdy nevyhasnú...
A ja dúfam, že môj Enamel 117 bude jednou z takých hviezd.
* * *
Ty urobíš aj z obyčajného neobyčajné ♥
OdpovedaťOdstrániťĎakujem Kes!♥ Veď píšem pre neobyčajné čitateľky, to potom to písanie ide takmer samo;-)).
Odstrániťtvoje clanky su ako rozpravky, ktore strasne rada citam.. kesa to vystihla uplne presne :)
OdpovedaťOdstrániťMilá Dorotka, dievčaťu s takým pekným rozprávkovým menom to musím veriť:-)). Ďakujem za také ocenenie!♥ Články ako rozprávky - ani neviem, či by ma nejaké prirovnanie potešilo viac...:-)
Odstrániťkrásný fotky! :)) máš úžasné nehty! <3
OdpovedaťOdstrániťZúčastni se u mě na blogu giveaway :) !
Ďakujem Nikol(k)a!:-))
OdstrániťDobrý no, a proč ho neukážeš barevně?
OdpovedaťOdstrániťLebo je čierny ako najčiernejšia noc;-).
OdstrániťP.S.: Medzi fotkami je aj niekoľko farebných záberov, no sú na nerozoznanie od tých čiernobielych. Záhada...(?) Niektoré veci sú skrátka medzi nebom a zemou;-).
To je jedno, jak to děláš, že se u Tebe cítím tak šťastná, i když vždycky mám tu otázku na jazyku "jak to ta má Dandelijonka pampelišková dělá, že se mi srdce tetelí, usmívám se "vod ucha k uchu" a spokojeně si popíjím kávu a jím kokosového Flinta (s bílou polevou). Každý Tvůj článek je opravdu jako pohádka. A ten dnešní je pohádkou z Tisíce a jedné noci (a to byla má veleoblíbená dětská knížka).Procházím se třpytivou oblohou, kochám se těmi nejpřekrásnějšími a nejoriginálnějšími fotkami (jaj, vždyť my dobře víme, "proč ho neukážeš barevně"!) ;-) a tleskám Ti všema dvaceti. Tak krásné nehty má jen jedno děvče na světě!
OdpovedaťOdstrániťA taky obdivuju Tvou ručku s kartáčkem v modrobíle pruhovaném tričku, Tvoje vídeňské zážitky, všechno hauškování a-tak-dál-a-tak-dál. Neměla jsem teď na Tebe čas (odpusť, ale POŘÁD jsem vzpomínala), ale dneska se konalo velké "vynahrazení" a užila jsem si to u Tebe famfárově. Děkuju za úžasné zážitky, které nám tu všem chystáš.
Tak pojď, dej mi pacičku, budeme se procházet po hvězdách.
PS: "sedačka" v poslední školní lavici patří jen nám, ale asi bys měla vědět, že už druhý školní den jsem vždycky mazala do první lavice a učitel při tom nepříjemném přesazování prskal nepochopitelná slova jako "zlobivá, neukázněná, nepozorná, půjdeš za dveře, rušíš svým povídáním ostatním...áááááááá"! ;-)
PS2: MTR (moc a moc a moc)
Aj najtmavšia obloha sa hneď rozjasní, keď sa po nej prejde Vivinka Vintageová! Jupííí, taký predlhokánsky odkaz mi nahradil všetky tie (ó smutné) dni, kedy tvoje pacičky nestíhali ťukať do klávesnice, ale teraz mi to vše-cič-ko vynahradili!♥ ;-) Ručka s kartáčkem, hauškování, vídeňské zážitky... ách, to sú skvelé správy, že si to všetko spätne (u)videla a zažila so mnou!;-*** Nikomu nikdy nedovolím, aby nás rozsadil!:DD
OdstrániťOooo jak krásné, něžné a inspirativní!
OdpovedaťOdstrániťVďaka ti Ivetka milá!♥ Je skvelé počuť, že aj čierny lak môže niekomu (nielen mne) pripadať krásny a nežný:-)). Stačí s ním len zažiť ten správny príbeh;-).
Odstrániť